Táto krátka modlitba mi prišla na um bez nejakého dôvodu uprostred poľa nad obcou Drietoma pri Trenčíne. Pred niečo viac ako hodinou som bol dostopoval do TN v rekordne krátkom čase a okamžite som sa napichol na červenú žilu, tiež nazývanú Cestu hrdinov SNP. V Drietomej som si dal pivo na smäd a za dedinou som našiel lúku, na ktorej som zaspal.
V noci padla rosa, no ráno som nemal chuť čakať, kým uschne spací vak, tak som to zabalil a zamieril na hranice. Celé dva dni som si v duchu spieval Hommage a Bach, ktorá svojím rytmom perfektne sedela s mojou chôdzou, i keď do kopca som musel zmierniť rytmus. Takisto starí dobrí Velveti sa dobre hmkali. No niekedy mi do spevu naozaj nebolo, najmä uprostred dlhého poľa bez fľaku tône alebo na nekonečnej asfaltke niekde na Slovácku. Krátku návštevu Čiech som ukončil na Veľkej Javorine, troma pivami a strapačkami zažehnal úpal a natiahol sa na turistickú posiedku.
Z Javoriny som sa hneď ráno vybral na Myjavu. Chodník dláždia hraničné kamene, človek je stále v lese a v príjemnej tôni, preto ma návrat do civilizácie, a najmä tých pár kilometrov po asfaltke vôbec nepotešilo. V Myjave o desiatej ráno už bolo parenište, ja som však bezpodmienečne chcel na Bradlo. Ako som sa blížil v tej páľave k môjmu cieľu, červená značka začala meniť tvary, dokonca sa mi niektoré vysmievali a cítil som, akoby mi žeravé kliešte zvierali hrdlo. Nechcel som nič nechať na náhodu, preto som si v bufete na Bradle bleskovo dal pivo a ľahol si do trávy. Sem-tam som sa podoprel na lakťoch, dal si trochu do repy a mrkol na veľkú mohylu ešte väčšieho Mgr. (Milana Generála Rastislava) Štefánika. Bola jedna hodina poobede a predstava, že v Brezovej strávim stopovaním na slnku hodinu či viac, sa mi nepozdávala. Ako som však došiel na hlavnú cestu, odchádzal autobus do Bratislavy, preto som svoj spiatočný lístok nevyužil; tabuľka s písmenami BA má však neobmedzenú platnosť.
