svetlo
v dome niekto varí kávu,
pol druhej v noci
moje sny sa v okamihu javia ako
chladnúca kopa mazľavej hmoty
ranné zore ešte vidno nie je,
no noc je už prestarnutá
Zem je čoraz ďalej od Slnka,
akoby sa hviezdy každou nocou
viac a viac rozsvieťovali
a v jednej chalupe sa pri peci
človek mrví a brnká na drumbli,
raz za čas sa pozrie na spiacu ženu a dieťa
a noc je vtedy v celej krutej nádhere,
prenikne do každého kúta,
každého záhybu či vrásky
počuť kroky na kamennej dlažbe.
predávam sny,
na objednávku, na počkanie
zabalené do papiera, čo krv neprepúšťa
sú isté, sú zdravé!
podpíšte tu, prídem na zavolanie
zľava, zprava
tlačí ma koža
povyrastiem? zmrští sa?
Odlet z Europy
dementi na letisku
pomaly!
cez brány aby sa
dostali
musia lietať!
musia letieť!
s batožinou štyri kusy
tanker
prejsť do trupu musí
ponorí tank do zeme pásy
blato strieka v extáze
nafta spieva
hudba ako žiadna iná
zvoní v mozgu menších zvierat
vidlička z hliníka
z rúk mi nahor uniká
bez názvu
v sokolickej Tatre
učila si spievať
okná!
sklá!
sú prázdniny. Všeko mešká
čas je zas raz proti nám
pristavím sa pri dvoch Češkách
dajú mi? Či ja im dám?
bez názvu
šplhám sa do výšin
na strunách z gitary
viem, že som skvelý
jak všetci pivári
sobota už zhasína
nedeľa sa začne
nezomriem za Lenina
v atómovom mračne
Za domom smútku
netvor dlho nepoznaný
zasial na jar margarétky
tvoj jazyk páli
naplnený zásobami
sa do tvojej klietky
aspoň párkrát vtlačím
deň sme nespali
neviem ako tebe
mne už ozaj stačí
dosť!
sme predsa na pohrebe!
bez názvu
Nehodlám sa umyť v úkryte
Dažde, dažde – vy ma umyte!
Kotol sľubov oheň pekla zohrieva
Div sa svetu, sme nažive
Takže niektoré sľuby sú predsa len pravdivé
Tma z vesmíru civí mi do steny
kreslí si prstene, obrazce, znaky
Bez Slnka som nesústredený
Ďakujem, mal som, daj menej mi Hviezdy už číhajú z vírenej mláky
