Kýbel Scéna: Uprostred biely rozklápací rebrík, na spodnej priečke sedí Zuzka a číta list. Zľava vybehne Andrej; nesie vodu v bielom plastovom kýbli.
ANDREJ: Aha, nesiem vodu.
Hneď ako to dopovie, kýbel sa rozpadne, voda šplechne na zem a štyria diváci v prvej rade dostanú sprchu do lona. Híkanie. Nadávky.
ANDREJ: Kristepane, prepáčte, viete, šetria na rekvizitách a takto to potom vyzerá. Však uznajte, polorozpadnutý kýbel mi strčia do ruky a hraj s tým. A. sa snaží nejak pomôcť nadávajúcim, obliatym divákom, nevie ako, pobehuje okolo nich a splašene pohybuje rukami, akoby ich chcel oprášiť od tej vody.
Zuza hodí list na zem. Padne opona, nikto netlieska. Koniec
Tri scény z jednej krajiny
Postavy: A, B, C – ľudia zo Sídliska, Vládca, Tajomník
A prešlo auto a nevie chodiť.
B je rád syr a chytá motýle.
C je buď malomocný alebo slepý.
Vládca vytára Tajomníkovi úplne všetko, no aby to Tajnomník nevykecal ďalej, dal ho Vládca ohlušiť – tri roky bez prestávky mu prikázal nosiť slúchadlá s hlučnou hudbou. Scéna 1:
A ide do Predajne kúpiť si CD; iba tu je možné, aby si mrzák mohol niečo kúpiť bez toho, aby bol zatknutý. Scéna 2:
VLÁDCA: Zajtra zastrelíme všetkých Milanov.
TAJOMNÍK: Áno.
V.: Je na čase, aby sa naša rasa očistila od zlej krvi.
C (schováva sa za vešiakom): ......... Scéna 3:
B ide cez prechod, no všade sú zácpy – vlastne už roky sú úplne všetky cesty neprejazdné, všade stoja autá. Niektorí ľudia v nich žijú, dokonca tam pochovávajú mŕtvych (do kufru, do nádrže atď.)
Koniec.
Nákupná horúčka
PREDAVAČ: Kúpte si. Kúpte si. Kúpte si.
OLINA: Joj rada by som. Ale veď nič neponúkate.
PREDAVAČ: Kúpte si. Kúpte si. Kúpte si.
TÁŇA: Koľko stojí tá nálepka?
PREDAVAČ: Kúpte si. Kúpte si. Kúpte si.
PÁN ŠEBESTA: Toto by sa mi hodilo.
PANI VOKÁLOVÁ: Môžem platiť kartou?
PREDAVAČ: Kúpte si. Kúpte si. Kúpte si.
DAVID: Týmto by si ma zaľúbila.
STELA: Kde mám tú peňaženku?
PÁN VOROŽNÝ: Každá melódia sa dá zahrať na violončele a klavíri, v celej kráse.
(David, Stela, p. Šebesta, p. Vokálová, Táňa aj Stela roztrhajú p. Vorožného na kusy. Začne snežiť).
PREDAVAČ: Kúpte si. Kúpte si. Kúpte si.
Opona. Opera o bare v troch dejstvách Scéna 1. dejstva: nočná ulica, jediné svetlo kuká z okna baru.
ZBOR:
Pultom zvoní minca
ticho v bare, ticho v noci
padajú sny s dažďom
kašel znie zo starobinca
v unisone mastnom
od úst visí slza,
hupe sa
sviňa drzá
Na tmavej scéne je náhle osvetlený ožran.
OŽRAN:
poviem ti novinu
bolí ťa krk?
predaj dušu diablovi
dá ti rakovinu
utíši bolesť
rozšíri obzor
poteší zmysly
jedna po druhom – ba všetky tri – zmizli...
druhý reflektor osvieti tri špinavé schody. Ožran k nim podíde.
Schody zo žuly
čo ste počuli?
kedy už konečne žena
svoje ružové pery
na mňa našpúli?
Koniec 1. dejstva
Scéna 2. dejstva: Uhliar ide lesom, cestu mu zastúpi kuracie mäso
K.M. (prudko vyšteklo):
Zdravie či prachy!
U:
Veď platím. Ja platím!
Ja sám? Nie som vinný!
Kuracina, nelep sa na mňa!
Hltám si sliny
Vrhne sa na kuracie mäso.
Koniec 2. dejstva
Scéna 3. dejstva: ten istý bar ako v 1. dejstve, no je skoré popoludnie.
OŽRAN:
Whisky a tráva – toť moja strava
nežne sa správam
k muškám a holubom
topím ich v rume
sú pri rozume
nekopú, nekričia, plnia sa chlastom (svetlo padne na krásnu ženu)
niekto ti zahrnul
pleť alabastrom
Ožran pristúpi k žene s hlúpym úsmevom:
Kam sa kto posadí, tam sedieť bude
držím ti miesto na mojom úde
viem, nie je bohviečo, no aj tak ujde
môžeš sa vrtieť či sedieť v kľude
teší ťa všetko na dotyk tvrdé?
Ožran vytiahne gumu
Kúpil som fóliu
kvalitný materiál
nehorí
(smutne) stratil som občiansky
(veselo) No a? Blbý zdrap papiera.
ZBOR:
žiješ dlho – tak mysli!
desí ťa to?
len uhlík a kyslík
treba na blato
a vodík? kde ostal?
v slnečnom jase
suší sa zase
na ženských prednostiach Opona.
