Susedia mali sme suseda, ktorý mal ženu a dcéru, ale raz odišli do cirkusu a už som ich videl iba na jednej oslave ... hrali futbal v obývačke rozbili skriňu a vypadli z okna Kávovar “je príliš nebezpečné chodiť von,” ozval sa pán Dodki a roztrhal si šál Saša začala plakať o chvíľu jej zoberú doklady a prestanú ju sledovať Božena prevrátila oči a potkla sa o telefónny kábel akýsi Tibor začal cvakať zubami ako luskáčik a zatvoril som okno Stalo sa: - raz som šiel odniesť kávovar do opravy a začalo pršať (hoci nie vtedy)ˇ(vtedy bolo svetlo) “choď sa prejsť,” hovorí pán Marek svojej pani, ale márne tá žena ďalej sedí pred dverami a reže sa do ruky Rýchlo! v meste sa nedá nič robiť. idem do práce, tam sa tiež nič nedá robiť. čistá strata času, tých šesť hodín. no a samozrejme potom sa už s ničím neoplatí začínať, lebo o pár hodín sa končí deň a treba spať. preto treba všetko robiť rýchlo: rýchlo jesť, rýchlo chodiť, srať, súložiť, rozprávať, jazdiť, smiať sa. Nákupné tašky Bývajú v jednom byte matka, dcéra a syn. Každú sobotu poobede idú nakúpiť, aj dnes tak išli. Synovi sa pred domom roztrhla taška a všetko z nej vypadlo na chodník a do blata: petržlen, múka, zopár jabĺk a hrozno. Vtom sa mu roztrhla aj druhá taška, lebo sa naľakal. Držal však ešte jednu tašku. Túto nepustím, povedal si, no ešte si to ani nedopovedal a už bola aj tretia taška na kúsky. Matka jačí, dcéra sa smeje, syn kvíli, cirkus priamo na ulici, okoloidúci sa zamyslia a už aj im sa tašky trhajú, celý chodník je zasypaný potravinami, na ktoré sa začínajú znášať holuby v celých kŕdľoch, jeden pán dupe a máva rukami, pani v saku sa pošmykla na mrazenej večeri a rozbila si hlavu o kapotu auta, ktoré do nej narazilo, lebo aj šoférovi sa pretrhla taška a vysypali sa mu v aute cestoviny, olej, soľ, mrazený špenát, broskyne, syrové koláčiky a ďalšie veci. A na túto zmes tiel, potravín, kriku a nadávok sa z piateho poschodia pozerá pán Tavel: je iba v špinavom tielku a deravých trenírkach, krúti hlavou, pofajčieva fajku a vraví: Toľko nakúpili a teraz sa to v blate váľa.
Sen
Keby som sa mal stále usmievať, trvalo by veľmi dlho, než by ma pochovali. Dnes som mal sen, v ktorom som býval v suteréne domu, no aj tak som musel zliezť po dvanásťmetrovej tyči, keď som sa ponáhľal na autobus. Býval v tom dome vedúci, ktorí sa nepohol ani na krok bez obrovského vreca múky, ktoré nezložil z chrbta ani u zubára. Stojím na autobusovej zastávke pod mostom, vietor kope papierový sajrajt po trávniku a ja pľujem do dier v ceste a prajem si chladené pivo a ženu, čo mi ho vypije.
Večerné správy
Úplne zabudnutý opravár mušlí objíma slnko, tíško mrmlúc verše / zamaskovaná láska otvára okno, zabije pritom päť kvapiek – sto dobre živených svätcov sa rozíde pri mlčiacich sviečkach, ktoré majú každú chvíľu zhasnúť / lesní tvori hulákajú po sebe árie z traviaty, človek prichádza k rozumu a berie si plnú hrsť páperia, ktoré vonia zachádzajúcim lúčom, čo nežne sťahuje unavené sietnice / žlč tečie žilami, vyparuje sa z očí, kde odchádzajúci kulisár namontoval kohútiky pre teplú a poslednú kvapku / zvuk letiaceho železa a šíp, ktorý len nedávno bodol srdcovú kráľovnu do lakťa – hviezdy sa blížia k tme, zem im vášnivo kýva. Päťkilový umelec leje olej do rezervnej pneumatiky / pripravil som audienciu pre tri tisíc pútnikov, ktorí sa majú každú chvíľu vrátiť z lesa, kde vyhrabali bábiky z minulého leta / kúpili olovené lyžice a utkali si obrus tak pevný, aby odolal kanonáde ich rečí / učiteľ stále v nedohľadne, došla krieda / veci, ktoré sa mali vysvetliť, budú musieť odísť s nami.
