Firma, v ktorej pracujem, ma v novembri ‘04 vyslala na služobnú cestu do Johannesburgu. Detaily mi neboli vysvetlené, no dostal som slušný preddavok, dokumenty o zaplatení hotela a letenky (e-ticket) a termín cesty. Prečo nie? pomyslel som si. Človeku sa nestane príliš často, že mu niekto zaplati cestu cez polovicu sveta.
Južná Afrika je zvláštna krajina a počas toho mesiaca, ktorý som tam strávil, sa mi nepodarilo urobiť si o nej príliš pekný obraz. Nie je to príliš príjemná krajina pre pacifistu. Spodná časť Čierneho kontinentu je dejisko temných vojen a masový cintorín všetkých možných rás, pohlaví, náboženstiev a ideológii. Odhliadnuc od nekonečných a krvavých kmeňových rozbrojov, ktoré sa tam diali ešte pred príchodom belochov, nadobudla Južná Afrika v koloniálnej ére strategický význam – bola to totiž veľmi dlho jediná morská cesta do Ázie. Znie to ako dobrá vec – a aj bola, no iba pre kolonizátorov. Pre tamojších ľudí to znamenalo, že sa im tam nasúkali Búri a neskôr Briti a ani z jedného sa nevykľul príliš slušný hosť. Obrovské náleziská zlata a diamantov (koncom 19. storočia predstavovala Johannesburská oblasť približne ¼ svetových zásob zlata) nadobro spečatili osud Južnej Afriky a jej obyvateľov. Slovo vykorisťovanie nadobudlo nové rozmery.
Keď sa povie South Africa (s podtextom: druhá polovica 20. storočia), napadne nás jedno slovo: apartheid. Pravicový politický systém, z hľadiska ľudskosti podobný Tretej ríši, v priebehu polstoročia existencie robil všetko preto, aby černosi, aziati, miešanci – a vlastne všetci okrem belochov – mali tak nepríjemný život, ako je to možné. Nápisy ako Lavičky len pre bielych, Záchody len pre bielych, doplň-hocičo len pre bielych boli ešte začiatkom 90. rokov (áno, začiatkom 1990tych rokov) úplne bežná záležitosť. Fakt, že z takéhoto nacizmu podobného systému nemôže vzniknúť nič kloudné, sa začal potvrdzovať už v 60. rokoch, keď sa začali dvíhať prvé vlny odporu. Netreba poznamenať, že vláda sa s ľuďmi ako Steve Biko a Nelson Mandela príliš nemaznala. Stephen Biko, vodca študentského aktivistického hnutia, bol umlátený na smrť vo väzení v roku 1977 a Mandela nemal od toho ďaleko. Z väzenia vyšiel až v roku 1990, v predvečer pádu atavistickej vlády bieleho odpadu, ktorý terorizoval tých občanov krajiny, ktorým krajina patrila.
Ako to vyzerá v Afrike? Aké sú černošky? A iné, väčšinou oplzlé otázky som dostal po návrate z 30-stupňových horúčav do decembrového dažďa. Faktom je, že som ledva opustil hotel. Mal som ísť na jedno safari, no našťastie mi prišlo zle z thajskej kuchyne a bol som ušetrený (super! vďaka... eee neviem ako sa to jedlo volá, no aj tak). Kriminalita v Johannesburgu závisí vždy od toho, koľko ľudí sa pohybuje po zotmení mimo svojho pozemku. Nákupné centrum bolo po 7 hodine podvečernej zatvorené – každý sa chcel dostať domov za svetla. Dopravné značky ako Warning! Highjacking spot!, upozorňujú, že máte dobré šance získať na tomto mieste nevolaného pasažiera so zbraňou, ktorý vás bude navigovať na opustené miesto v púšti s vykopanou jamou, kam uloží vaše pozostatky. Každý dom je obohnaný masívnym múrom, vrchol ktorého zdobia rafinované ostnaté drôty, s pôsobivými čepielkami ostrými ako britva (viď obrázok), prípadne drôty s elektrickým prúdom. To, že sa na takéto veci neoplatí spoliehať, vie už aj jedna juhoafrická kolegyňa, ktorej pár dní potom, čo som odletel, zastrelili neznámi ľudia syna keď mu vykrádali jeho barák. Res ipsa loquitur.
V dnešných dňoch oslavuje Nelson Mandela 87. narodeniny. V Južnej Afrike je kultová postava – z dobrého dôvodu. V Johannesburgu je na každom kroku. Napriek tomu, že som sa pohyboval len v areáli hotela a jemu prislúchajúceho nákupného strediska, resp. v areáli juhoafrickej pobočky našej firmy, bol všade. Uprostred hotelového komplexu stála jeho 10 metrová socha, bol na tisíckach šiltoviek, šatiek, tričiek, porcelánu, obrázkov atď. Naozaj mu to prajem, i keď o estetickom a umeleckom hľadisku týchto merčandajzov by sa dalo pochybovať. No prežil si svoje a preto HAPPY BIRTHDAY NELSON a nech sa objaví na toľko upomienkových predmetoch, koľko je len možné. Aby upomínal ľudí, že Nazis a im podobní šialenci môžu človeka zničiť, ale nikdy poraziť (to je od Hemingwaya).
