Bol raz jeden muž, ktorý sedel jeden deň v parku a kŕmil labuť. Prechádzalo okolo neho veľa ľudí, ale nikto si ho nevšimol. Nikto si nevšimol jeho úsmev, ba dokonca tú radosť, čo mal na duši, keď videl labuť ako sa kŕmi jeho omrvikami chleba. Na ďalší deň už labuť neprišla. Muž len sedel na lavičke a so smútkom hádzal omrvinky na hladinu rybníka. Jeho srdce už nemalo v srdci radosť, ale bôľ a smútok.
Po jednom týždni si ho všimol jeden chlapec a tak sa mu prihovoril: „Dobrý deň.“
„Dobrý?“ Odpovedal muž.
„Môžem si k vám prisadnúť?“
„Žijeme v slobodnej zemi...“ Odpovedal s uškľabkom na tvári.
„Už dlhší čas vás pozorujem a vidím, že vás niečo trápi.“
„Každého niečo trápi a každý na niečo čaká.“
„Chcete vedieť, čo práve teraz mňa trápi?“
Muž bol ticho...
„Tak vám to poviem. Trápite ma teraz vy.“
„Zdá sa mi, že by bolo dobré, aby si už šiel domov...“
Chlapec vstal, ospravedlnil sa a šiel domov. Na ďalší deň, keď prichádzal muž na svoju lavičku, tak tam už sedel chlapec.
„Pokým mi nepoviete, čo vás trápi, neodídem.“
„Čakám na labuť.“
Chlapec sa zasmial: „Na labuť???“
„Áno na tú krásnu a vznešenú labuť, ktorej sa žiadna kačka nevyrovná.“
„Veď na tento rybník nikdy nepriletela labuť...“ Povedal chlapec.
„Priletela jeden deň a odvtedy ju čakám.“
„Takto chcete mrhať svojím životom? Čakaním na jednu labuť?“
Muž stíchol a už nikdy s chlapcom neprehovoril. Denne tam chodil a pozeral sa na muža ako sedí smutný na lavičke. Dokonca ho sledoval kde býva. O pár mesiacov neskôr sedel chlapec na lavičke a videl prilietať labuť, ktorá si sadla na rybníček a nervózne plávala dookola, akoby čakala na toho muža.
Chlapec sa rýchlo zdvihol a šiel k mužovi domov, no bolo neskoro, zomrel. Chlapec si v mysli povedal, že ten muž nemal toľko čakať, že sa nemal toľko trápiť, no po čase pochopil, že to nebola chyba toho muža, ale tej labute.
Niekedy sa labuť bojí priletieť späť a v tom je tá chyba, že keď sa konečne odhodlala, tak už bolo neskoro...
Milí čitatelia nebojte sa urobiť to, čo vám káže srdce, lebo keď budete dlho čakať, kvôli obavám ako to dopadne, tak ten, komu to chcete povedať, môže odísť a už mu to nestihnete povedať...
