Bol raz jeden mladý chlapec, ktorý sa zaľúbil do jednej krásnej dievčiny. Vždy keď ju videl, tak sa mu srdce rozbúchalo ako keby malo vyskočiť z hrude, proste bol z nej "paf". Po dlhej dobe sa k nej ozval a pozval ju so strachom na kávu, lenže dievča toto pozvanie odmietlo. Chlapec dosť zosmutnel keď to počul a iskričky v jeho očiach pomaly vyhasínali, keď zrazu povedala, že radšej na čaj, že nemá rada kávu. Vtedy chlapcovi spadol kameň zo srdca a bol taký šťastný, že mu nič iné na jazyk neprišlo iba jedno slovo a to dobre a tak ho povedal. V ten deň keď mal to slávne stretnutie sa celý deň česal a hodinu dopredu išiel na ňu čakať na miesto kde sa mali stretnúť a nacvičoval si čo jej povie... Čas utekal a dievčina neprichádzala, keď tu zrazu vybehla z rohu ulice a šla k nemu. Ospravedlnila sa že mešká a spoločne išli do baru. Tam si výborne pokecali a boli radi, lebo k sebe prejavovali sympatie. Po istom čase začali spolu chodiť, lenže mladík potom urobil chybu a prerušil priateľstvo s tým dievčaťom, no keď zistil, že spravil chybu tak za ňou šiel a pokúsil sa získať druhú šancu, no nedalo sa, už ho to dievča neľúbilo.
Po tomto drsnom konci sa chlapec pokúsil zabudnúť na to dievča, no čím viac sa snažil tým viac na ňu myslel, nedalo sa na ňu zabudnúť. Chlapec až vtedy zistil, že ju miluje. A tak jej zaprial veľa šťastia do života a on ostal sám... Keď sa ho jedno dievča spýtalo, prečo si nenájde inú, tak jej len povedal, že to nemá zmysel, lebo to čo cíti k nej je neprekonateľné...
Ako dopadol??? No veľa dievčat malo oňho záujem, ale on všetky odmietol, nechcel ich, lebo vedel, že jedinú ženu, ktorú mohol milovať stratil... Tento muž nezomrel so smútkom na tvári, ale s úsmevom, lebo celý život žil v spomienkach...
