Raz som sedel s kamaratkou pri hranolkach. Mala problemy, ktore nevedela vyriesit.
Pocas toho, ako sme ich jedli, mi rozpravala, co ju trapi. Drzala pritom v ruke umelohmotnu lyzicku, ktoru rozlamala na male kusky a davala, tie kusky, do misky.
Ked sa ma spytala co ma robit, tak som zobral tu misku, kde mala rozlamanu lyzicku, a povedal som jej, ze v tejto miske je tvoj problem.
„Preco, ako to myslis???“ Spýtala sa ma nechapavo.
„No vies mas jeden problem (lyzicku) a ty ho rozlames na uplne male casti a tak nevies ako sa z toho vysomarit, lebo ten problem je uplne na „cimpr capr“ a ani skuseny skladac by tu lyzicku neposkladal naspet.“ Odpovedal som jej.
„Tak co mam urobit?“ Spytala sa ma.
„Heh, no keby si ju nerozlamala na male casti videla by si, ze s lyzickou sa tazko jedia hranolky, ale kedze ty si ju rozlamala, tak sa to neda rozoznat kde je ten problem...“ Odpovedal som.
Mili citatelia, kazdy jeden z nas ma problemy, ktore nevie ako vyriesit...
Mozno len ten problem velmi rozlamal a myslel si, ze tym pride na jadro problemu, lenze niekedy je problem viditelny na prvy okamih a netreba ho dalej pitvat, lebo potom ho uz nebude vediet vyriesit.
Najhorsie je, ked vieme riesenie problemu, len nic neurobíme, lebo sa toho riesenia bojime.
Bojime sa toho riesenia, lebo by nas mohlo zranit, alebo by sme o nieco mohli prist...
Mili citatelia, problem sa sam od seba nikdy nevyriesi, treba ho riesit, hoci nim nieco stratime. Heh niektori teraz povedia, ze problem sa vyriesi aj bez zasahu, ale aj nerobit nic je predsa nieco robit.
Pozor!!! Niekedy je riesenim cas, inokedy nie, preto musime rozmyslat a najst spravne riesenie.
Urcite Vam pomoze, ked sa zdoverite svojim dobrym kamaratom, ktori Vam daju novy pohlad na vec.
PS: Drzim vam palce, aby ste prisli na spravne riesenie...
