Prokurátorka okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici JUDr. Gabriela V. koncom mája 2016 vydá uznesenie, ktorým zamieta Ľudovítovu sťažnosť voči vzneseniu obvinenia v voči nemu vedenom trestnom stíhaní vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. V odôvodnení tohto uznesenia okrem iného konštatuje pravdivosť výpovede poškodenej Soni a argumentuje tým, že Soňa bola pred výpoveďou ako svedok poučená, že musí hovoriť pravdu. A takisto Sonin doktor na hlavu nezistil, že by mala Soňa sklony ku klamstvu.
Dovolím si poznamenať, že rovnaké poučenie pred svedeckou výpoveďou sa dostalo aj Ľudovítovi. Ale jeho výpoveď prokurátorka ako pravdivú zjavne neberie...
Za obdobne naivné považujem aj iné tvrdenie v odôvodnení tohto uznesenia - a to, že sa Soňa snažila o spolužitie, o čom svedčí návšteva predmanželskej poradne. Tak za prvé, zo svedeckých výpovedí uskutočnených v rámci tohto trestného stíhania vyplýva, že iniciatíva ohľadne manželskej poradne prišla zo strany Ľudovíta a jeho rodičov. Za druhé, na manželskej poradni boli obaja, a podľa tejto logiky sa teda obaja snažili o spolužitie. A za tretie, človek majúci štátnu moc svojími uzneseniami rozhodovať o zásahoch do osobnej slobody jednotlivca by mal byť schopný rozlišovať pojmy ako manželská, alebo predmanželská poradňa.
Priam za zákerné považujem ďalšie prokurátorkino tvrdenie, takisto v odôvodnení tohto uznesenia, a to že Ľudovít zdôvodňoval zamykanie Šimona do miestností v byte aj so zhasnutým svetlom tým, že tak riešil konflikty medzi deťmi. Toto tvrdenie sugeruje, že Ľudovít potvrdil, že by Šimona do nejakej miestnosti niekedy zamykal. Ľudovít však toto nikdy nepovedal, to tvrdí iba Soňa. A aj to až od určitého času, viď predchádzajúce blogy... Toto Ľudovítove zdôvodnenie má byť účelové? Podľa mňa je účelové akurát tak toto zavádzajúce tvrdenie prokurátorky!
Prokurátorka tiež tvrdí, že ďalší Ľudovítov argument týkajúci sa možného Soninho motívu pre jej obvinenia je bezpredmetný a účelový. Tým motívom by podľa Ľudovíta mohla byť snaha o disparitu podielov medzi manželmi pri nadchádzajúcom vysporiadaní BSM. Pani prokurátorka to ešte nemohla vedieť, ale Soňa na výsluchu 3.6.2016 na polícií potvrdí existenciu "postranného" účtu vedeného na jej meno, ako aj "zvláštne" bankové prevody z tohto účtu na účet jej otca Františka vo výške presahujúcej 7000 eur v dňoch krátko po Soninom odchode zo spoločnej domácnosti. I keď aj tu podľa mňa Soňa úmyselne zavádza, nakoľko priznáva iba jeden "postranný" účet založený na jej meno. Podľa informácií z anonymného zdroja sú totiž minimálne dva. Už len fakt, že Soňa mala na svoje meno otvorené ďalšie účty, o ktorých Ľudovít nesmel nič podrobné vedieť, ako aj fakt, že v jej prvotnom návrhu na predbežné opatrenie požadovala neskromné výživné 500 Eur poukazuje na to, že majetok v jej živote zohrával nezanedbateľnú rolu. Pani prokurátorke týmto odporúčam do pozornosti napríklad judikát JUDr. Evy F. so spisovou značkou 28C/5/2014. V danom prípade sa práve na základe odsúdenia jedného z manželov za týranie blízkej a zverenej osoby rozhodlo o vyššom podiele pre druhého manžela pri vysporiadaní BSM. Rovnako by pani prokurátorku mohol zaujímať odsek 2 paragrafu 146 Občianského zákonníka. Dáva totiž možnosť odoprieť "tyranovi" užívacie právo k spoločnému bytu do vysporiadania BSM. Občianskoprávne spory závisia od dôkazného bremena, ktoré spočíva na účastníkoch konania. A právoplatný rozsudok v trestnej veci týrania blízkej a zverenej osoby je dôkaz ako lusk, nemyslíte?
Ďalšia udalosť znázorňujúca mieru autokracie určitých štruktúr v tomto okresnom mestečku sa udiala iba o pár dní neskôr. Počas jedného úkonu v už spomínanom trestnom konaní vzniesol Ľudovít skrze svoju právnu zástupkyňu námietku voči zaujatosti vyšetrovateľky Mgr. Martiny M. O pár dní mu bola doručená reakcia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Považskej Bystrici. Uznesenie o tom, že napriek námietke nebude vyšetrovateľka vylúčená z tohto trestného konania. Ergo - že je z hľadiska polície všetko v poriadku. A teraz hádajte, kto je podpísaný pod týmto uznesením? Neuveriteľné, ale je to práve vyšetrovateľka Mgr. Martina M.! Je určite krásne mať v policajnom zbore tak objektívnych ľudí, ktorí dokážu nestranne rozhodnúť aj o námietkách voči nim samotným!
Právne to bude samozrejme všetko s kostolným poriadkom, kedže vyšetrovateľka určite nie je sprostá, a takisto §32 ods. 3 TP ukladá povinnosť rozhodnúť o takejto námietke orgánu, ktorého sa týka. Čize polícií. A vyšetrovateľka v jej mene aj rozhodne. Odsek 1 toho istého paragrafu však podľa mňa jednoznačne ukazuje zámer a záujem zákonodarcu, aby o zaujatosti rozhodoval priamy nadriadený osoby, voči ktorej je zaujatosť namietaná. Odhliadnuc od toho, je takéto rozhodnutie vyšetrovateľky v poriadku po etickej či morálnej stránke? Alebo sú v Považskej Bystrici etika a morálka iba dobrovoľnými disciplínami?
Poznámka na okraj - Niektorí Považskobystričania to majú s dátumami a časmi naozaj ťažké. Vyšší súdny úradnik JUDr. Dušan N. 8.12.2015 vyhotoví uznesenie, v ktorom sa ako dôvod uvádza, že bolo proti Ľudovítovi dňa 22.10.2015 vznesené obvinenie. Čo nie je pravda, obvinenie vzniesla vyšetrovateľka až presne pred rozvodovým súdom 6.5.2016, po sedemmesačnom vyšetrovaní. Pán mestský poslanec Ing. František M., PhD zas súdu doloží čestné prehlásenie z roku 2019. Čo bude asi hlúposť. A Okresný súd upraví styk otca s deťmi tak, že ho oprávni stretávať sa s deťmi v párnu sobotu od 9.00 do 12.00 v herni Madagaskar. Herňa otvára o 10.00. Nikoho (okrem Ľudovíta) to však nejak veľmi netrápi...
Natíska sa otázka - Prečo? Prečo by mali mať štátne orgány záujem urobiť z Ľudovíta kriminálnika? ...dostali sa ku mne informácie ponúkajúce isté vysvetlenia, i keď samozrejme iba v rovine špekulácií. Nazvime to "náhodička".
Pre cezpoľných, v Považskej Bystrici existuje jedno veľké sídlisko SNP. Domy sú v ňom očíslované štvorcifernými číslami, adresy bytov s dvoj- či trojciferným prídavkom a číslom vchodu. A jeden z týchto bytov ma číslo 14xx/1xx-3.
Svedok Jana uviedla, že na tomto byte bola v septembri 2015 na žiadosť Evy, manželky Františka M., upratovať. Ako dôvod jej Eva uviedla, že je to byt, kam sa má nasťahovať Soňa. Z týchto tvrdení existuje audiozáznam, ako aj rukopisom písané vyhlásenie svedka Jany. Okrem iného v ňom uvádza, že ju táto možnosť privyrobiť si potešila, keďže jej syn mal 15. septembra narodeniny. Takže prvotnú informáciu o byte a upratovaní v ňom musela určite dostať skôr. Hovoríme o období prvých dvoch týždňov po Soninom odchode od Ľudovíta! Teda už vtedy sa toto všetko organizovalo...
Svedok Jana takisto uvádza, že k tomuto bytu bola aspoň raz dovezená Evou a Františkom ich autom. A tiež, že hovorila o "tmavej chodbe a čierno-hnedej kuchyni" s Evou, ktorá jej na to odpovedala, že o tom tiež už so Soňou hovorila.
Takže: František, Eva aj Soňa už v polovici septembra 2015 organizovali budúce bývanie pre Soňu. Presne vedeli, ktorý byt to je. A keďže do neho mali fyzický prístup, museli poznať aj jeho vlastníka.
14.3.2016 vo vyjadrení ohľadne námietky voči zaujatosti sudcov Okresného súdu v PB pre OS PB Soňa uvádza, že ani ona, ani jej rodičia sa nenavštevujú, nekontaktujú a ani sa nepoznajú so žiadnymi sudcami v Považskej Bystrici.
Spomínaný byt 14xx/1xx-3 patri manželom JUDr. Róbertovi a PhDr. Erike J. Róbert je podpredseda okresného súdu, Erika vedúca oddelenia sociálnej kurately. Podpísaná na mnohých vyjadreniach ÚPSVaR, aj vďaka ktorým je Ľudovít tam, kde je.
Ako som už spomenul, 3.6.2016 bola Soňa vypočúvaná na polícií. Hned na začiatku povedala, že prechodné bydlisko nechce uvádzať. Neskôr však na priamu otázku, či býva v tomto byte, prizná, že áno. Takisto prizná vedomosť o tom, komu tento byt patrí. Podľa Soni sa však jedná iba o zhodu náhod. Ona vraj na začiatku vôbec nevedela, do čieho bytu ide bývať. Byt vraj našli jej rodičia cez inzerát. Ťažko uveriť, keďže Róbertovo meno je napísané na nástenke vo vchode...
