Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum.
Na túto úžasnú knihu od Josepha Hellera som si nechtiac spomenul pri čítaní zápisnice z vyše osemhodinového výsluchu obvineného Ľudovíta.
Vyšetrovateľka PZ mjr. Martina M. tento Ľudovítov prípad (CVS: ORP-517/1-VYS-PB-2015) vyšetruje od jeho začiatku. Ten sa datuje niekedy na september / október roku 2015, kedy Soňa podala na Ľudovíta trestné oznámenie, v ktorom ho obvinila zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Čiže je to už dobrých šestnásť (!) mesiacov. Len samotné vznesenie obvinenia trvalo sedem mesiacov. A samozrejme padlo presne na termín pred rozvodovým súdom Ľudovíta a Soni. Úplnou náhodou sa táto informácia okamžite dostala k Soninej advokátke, ktorá sa tým už oháňala na rozvodovom pojednávaní. Ľudovíta tak promptne neinformoval nikto. Takže tak...
Počiny vyšetrovateľky mjr. Martiny M., ako aj dozorujúcej prokurátorky JUDr. Gabriely V. v tomto ale i ďalších prípadoch, ktoré sa týkajú Ľudovíta, majú podľa môjho názoru hodne ďaleko od nestrannosti, či kontradiktórnosti. Zo začiatku sa to snažili aspoň skrývať (na audiozázname z výsluchu Ľudovítovho otca je počuť veľa tvrdení, ktoré hovoria "pre Ľudovíta", tieto sa však do zápisnice nikdy nedostali; tam si vyšetrovateľka účelovo nadiktovala len to, čo jej "pasovalo do krámu"). Teraz už nerobia ani to. Zistili, že to nepotrebujú, že im to aj tak prejde. Že celý Ľudovít, jeho život a budúcnosť sú dostatočne nezaujímavé pre zvyšok sveta. Že s ním môžu "cvičiť", ako len chcú.
Pripomínam, že nejde o "fazuľky". Hovoríme o obvinení z trestného činu, za ktorý je podľa trestného zákona sadzba tri až osem rokov.
Záverečný výsluch obvineného zo dňa 8.2.2017 je len ďalším z rady príkladov. Dovolím si citovať jednu krátku pasáž, názor nech si urobí každý sám:
...Ľudovít sa vyjadruje k rozporom v tvrdeniach pracovníčky sociálnej kurately pani P....
Poznámka vyšetrovateľa: K predmetnej veci sa pani P. vyjadrovala, mali ste možnosť sa na jej výsluchu jej priamo opýtať na danú vec a preto, ak chcete, vyjadrite sa k inej veci, ktorá sa týka predmetu výsluchu.
Ľudovít: Túto skutočnosť som zistil až po výsluchu pani P., a preto som sa k tomu teraz vyjadroval.
Poznámka vyšetrovateľa: Znova Vás upozorňujem, že k tejto otázke sa vyjadrovať už nebudeme, boli ste pri výsluchu pani P. a mali ste možnosť sa jej to opýtať. Ak sa chcete vyjadriť k nejakej inej skutočnosti týkajúcej sa predmetu výsluchu, tak sa vyjadrite.
...
Na záver ešte pár faktov na dokreslenie celej tejto patovej situácie. Ľudovít od konca augusta 2015 nemal jediný normálny styk s vlastnými deťmi. Matka a jej rodina ich za mesiace, ktoré sa napriek právoplatným súdnym rozhodnutiam Ľudovítovi nepodarilo žiaden styk s deťmi vymôcť, zmanipulovali tak, že keď už súd začal konečne konať, tak iba skonštatoval, že deti už teraz majú z otca strach, a do žiadneho styku ich teda nútiť nebude. Argumentácia zo strany matky, ktorá tomuto predchádzala, bola z časti postavená práve na tom, že sa voči Ľudovítovi vyšetruje vo veci týrania blízkej a zverenej osoby. I keď existuje milión dôkazov (výpovede, fotky, videá, ...), vo svetle ktorých je to úplná blbosť.
Ľudovít od konca augusta 2015 sám platí nájom za ich spoločný a už dlho neobývaný byt. Vysporiadanie BSM takisto čaká na výsledok tohto trestného konania. Ako keby niekto dúfal v nerovné delenie majektu v prípade, ak sa "všetko podarí, ako má", a Ľudovít bude uznaný vinným. Takže celé vysporiadanie BSM môže trvať ešte dlhé roky, počas ktorých môže Ľudovít na budovanie akejkoľvek novej (ekonomickej) budúcnosti zabudnúť. Nedá mi nespomenúť, že Soňa má za ten čas bývanie v byte patriacom podpredsedovi Okresného súdu v Považskej Bystrici a vedúcej sociálnej kurately v Považskej Bystrici. Podľa jej vlastných slov, zadarmo. Holt, kto umí...
O prieťahoch v súdnom konaní o určení styku s deťmi, ktoré iniciovali Ľudovítoví rodičia, ktorí by takisto radi vídali svoje vnúčatá, alebo o matkinej úpornej snahe zabrániť tomu, aby bol deťom určený kolízny opatrovník mimo považskobystrický okres, ani nehovoriac.
Nedokážem sa ubrániť pocitu, že v Považskej Bystrici je možné naozaj všetko. Určite, nech už to tam dopadne akokoľvek, vec sa posunie na kraj a je dosť ľahké predpovedať, ako to nakoniec skončí. Ale stratené roky života, či škody, ktoré matkin duševný stav napáchal na vzťahu otca k vlastným deťom, už Ľudovítovi nevynahradí nikto.
