Kde bolo, tam bolo, boli raz dvaja dôchodcovia. Počali a odchovali dve deti. Dlhé roky pri tom budovali socializmus. Potom kapitalizmus. A potom bohvie čo. Po rokoch sa dožili dôchodku a tak budovať prestali. Začali si užívať svoju jeseň života...
Ich deti si medzičasom takisto založili rodiny. A ako pánboh chcel, tiež počali nejaké tie deti. Náš párik dôchodcov si myslel, že sa posunú na ďaľšiu generačnú úroveň a tu a tam sa budú starať o vnukov, či vnučky. Ale omyl! Ich syn si totiž vybral nesprávnu nevestu, a oni nesprávne mesto.
Detaily o synovi a neveste sem nepatria. Mesto máme v nadpise. Zhrňme to teda pár slovami - naši dôchodcovia prišli o možnosť vídať vnúčatá. Toto sa im samozrejme nepáčilo! Nuž a tak sa obrátili na inštitúciu, ktorá nám za naše tažko odrobené dane oficiálne a pod záštitou štátnej moci poskytuje služby riešenia takýchto prekérnych situácií: Ústav práce, sociálnych vecí a rodiny. Podali si žiadosť. Že by svoje vnúčatá radi tu a tam na pár hodín videli.
11. mája 2016 sa naši dvaja dôchodcovia podvečer vrátili domov, a reťaz prekvapení začala kontrolou obsahu ich poštovej schránky. Medzi reklamnými letákmi našli papierik formátu A5, že vraj z ÚPSVaR. Prečo "že vraj"? Nuž išlo o "zdrap" papiera, preloženého napoly, na ktorom boli rukou napísané mená našich dvoch dôchodcov. Pri daniach, ktoré platíme, sa môže zdať nepochopiteľné, že doručovanie úradných písomností je vykonávané týmto spôsobom.
Aby sme nezabudli, zložený papierik uvádza ako svojho autora osobu s menom "Tatiana R.", s jediným titulom "3. poschodie, č. dverí 307".
No a o čo teda milej Tatiane išlo?
Ťažko povedať, na informácie bola totiž hodne skúpa. Napísala iba: "Oznamujeme Vám, že sme dňa ... chceli vykonať šetrenie vo Vašej domácnosti. Vzhľadom na to, že sme Vás nezastihli doma, žiadame Vás, aby ste sa s nami spojili ... alebo dostavili ... v čase ...". Nič viac. Naozaj nič.
Štátna služba by mala byť služba platená ľuďmi, a služba pre ľudí. To ale nemá s tak arogantným a neprofesionálnym prístupom, aký zvolila osoba zodpovedná za tento oznam podpísaný menom "Tatiana R., absolútne nič spoločné. Odhliadnúc od otázky prečo by mal ÚPSVaR čokoľvek šetriť v domácnosti našich dôchodcov, malo by snáď byť predsa bežnou praxou, že štátny úrad žiadajúci od občana spoluprácu vo svojej žiadosti jasne deklaruje v akej veci, prečo, a kedy. Navrhne dátum. Pre UPSVaR v Považskej Bystrici toto zjavne neplatí.
Nebude to však jediné špecifikum Považskobystrickej odnože tohto určite-inak-nesmierne-užitočného úradu. Videli ste snáď už niekde inde, aby maloleté 5-ročné dieťa muselo podpisovať zápisnicu o výsluchu?
