Na niektorých miestach zaspal čas,
na niektorých zaspal naveky.
Niekde behá ako blázon v tretrách,
niekde zase nosí návleky.
Pod koreňom blízko cintorína
Snehulienky ľahli do truhly.
Po jablčnom hypnotiku zrazu
začínali snívať o uhlí.
Ale rytier s erbom kde čas stojí
exhumuje spiace mŕtvoly,
v jeho jasne bleskoskvúcej zbroji
insomnia tíško chlácholí.
Milujúce. Každá seba celú,
zbožňujúce vlastné podoby
prikladajú krehké rúčky k dielu,
časopriestor sneží na hroby.
Pobozkané, bdelé, živé, spiace
o nevestu krútia ruletu,
no na koni napínané liace
Snehulienkam sníčky popletú.
Nemohol by rytier chodiť viacej
v bleskoskvúcej zbroji po svete
párať času biele punčocháče,
s bohom v stroji liečiť obete.
Niekde čas spí aj v náručí vetra,
niekde je vraj cudzo ďaleký.
Niekde behá ako blázon v tretrách,
niekde zase nosí návleky.
