Písmo:
A-
|
A+
Je leto. Čerství maturanti
píšu zaľúbené básne.
Zvláštne.
Na škole sa ešte trasú pánty,
a oni už sú niekde ďaleko.
Človek s človekom.
Ona s ním.
Čo im je teraz po básni...?
Blankytný baldachýn, blčanie bozkov,
svet podľa vlastnej predstavy -
láskavý,
v dvoch bodoch preťatý so zlatou oskou.
Dvaja ľudia, dva póly
v magnetickej zápoli
okamihu.
Prečo si z leta neodstrihnúť...?
Čo im je teraz po básni...?
Opýtam sa svojich pamätí.
Naletím.
Pošepnú zľahka: Nebásni...
Pri návratoch aj slnko rozpletá
vrkoče zablúdeným kométam,
ich elipsám...
Láska je asi nebyť sám.
