Písmo:
A-
|
A+
Prišla jeseň, posiela ti listy
obalené žltým jantárom;
včera sme si boli všetkým istí,
dnes už veci nie sú po starom.
Prvý, druhý, tretí, miliónty,
posledný list mlčky omdlieva.
Kde sa pozrieš, chladné horizonty
skrýva vlahá, zlatá poleva.
Chcem ti písať jantárovou tuhou
o tom ako v lístí po kruhu
kráčam bez sna, peňazí a druhov,
že si moje em cé na druhú.
Zdalo by sa, že je príliš skoro
takto myslieť na list v jeseni,
len pod spŕškou bežných rozhovorov
tento jeden chce byť zbásnený.
Ak aj slovník otvorím a spíšem,
neviem či ťa s niekým porovnám,
padli slová, starodávne ríše,
listy omdlú, ty si čarovná.
