reklama

Nikdy viac verš pre ženu

Reloaded

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Prológ

Nikdy viac verš pre ženu,
čo iný vezme bez blenu,
je len dymom, možno chuťou.
Časom býva za ňou ľúto.

Hlavou sa verše pre ženu
rýchlosťou svetla preženú,
navnivoč kamsi padnú. Čia vina?
Potichu padá slza do vína...


Andrejov smútok

Keď mi padali slzy do vína,
kohos' ľúbila, moja Marína?
Kam odišla ľúbosť po nej?
Ktože si jej ustlal v lone?

Dojiť som mohol Mliečnu dráhu
pre ňu do kávy, moju drahú...
Napokon však rýmy, verše, slová
v nebies ohňoch vesmír schová.

Z výsosti Tatier ona mi svieti,
no ale s iným plodí tam deti.
Krásna čo očarí i Puškina...
Kdes' mi dnes, vzácna Marína?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Odpustenie

Ženy majú problém v odpúšťaní?
Naozaj nie, milá pani.
Odpustia, ak vidia v láske zmysel.
Zabudnúť je blenom pre ich myseľ.


In vino veritas

Ktorá dnes dokáže čítať básne
pokiaľ jej sama ticho doznie?
Skôr ako premení vodu na sneh,
radšej nech nájde víno v hrozne...

Dievčiská náročky vreštia: Hrozné!

Ak mať rád, potom bez básní,
ktoré si iný privlastní.
Už nikdy viac verš pre ženu,
čo iný vezme bez blenu.


Prachom ciest

Prériou prechádza večný pútnik,
zrazu sa pristaví, hlavou krúti.
Zbytočne živíš hnev v srdci, tuto...
ukázal Indián unavený púťou.


Náčelník kmeňa Hopi

Náčelník kmeňa Hopi
vraví, že nepochopí,
čože ma ženie
písať verš žene...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja na to: Že nie?!

Napil sa dymu z fajky,
hovorí: Never v bájky,
úžasné, vrúcne, verné...
Každá má temné strieľne.

Každá žiariaca na výsosti,
každá pre ktorú držíš pôsty,
každá čo rozum ukradla...
Spýtaj sa svojho zrkadla.


Zrkadlenie

Zrkadielko, povedz rýchlo,
prečo zrazu pálim mosty?
Zalesklo sa, potom kýchlo:
Pretože si, chlapče, sprostý.


Odzrkadlenie

Hneď divý jak zlá saň
rozbíjam zrkadlo,
pretože bez zábran
odpoveď uhádlo.


Dospievanie

Nikdy viac ani verš pre ženu
minulú, budúcu, blízku či vzdialenú.
Rozšafne blúdi, uväzňuje ducha
modravým dymom v postriebrených sluchách
fajky mieru, ktorá uhasína
detskou slzou dospelého syna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Vesmírny odpad

Hviezdičky spievajú pesničku molovú
prastaré slová sa vrátili ku slovu.
Až uvidíš jedno na zem letieť,
spoznáš môj hold hviezdnej piete,
čo ktosi z neba vyprostí.
Neboj sa, prestaň mať strach
z Baranov, Levov a Váh,
to iba ja som prisprostý...


Epilóg

Nemajte strach, milá pani.
Píšu mnohí múdri páni
krásne verše ženám.
Ja tam miesto nemám.

...veru, ani mieru.

Náčelníka, na môj veru,
jeho dušu, fajku mieru
v záhrení ukrytú
vzal k sebe Manitú.


Post Scriptum

Vložím na kryptu
jedno Post scriptum:
Na sivé sluchy
padá list suchý.
List z eukalyptu.

Martin Hajnala

Martin Hajnala

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zatúlaný učeň múz. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaPoézia - prekladyTeóriaIba tak

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu