Rozblúznené a modré blues

Noc už píše ránu zblankytnenú zmenku,
podpis podčiarkne tichomodrá rovnobežka.
V azúrovom šere šepká po písmenku
Tmavomodrý svet Vé plus Wé a Ježka.

Skús. Orchester hrá už ako jeden muž. 
Vybrúsme s ním azúrovoblúzne zore plné múz
a modroskvúci kus: Sestričkovomodré blues.

Lieč. Poblúzneným snom ich hlavy vzprieč.
Dáma v nebomodrom, ešte nechoď preč
cez tento skeč. Až kým stratím reč.

Úsvitu spadla na tvár zafírová plenta,
kdesi ďaleko praží zlatomodrá Sahara,
v modravom tieni strácaš svojho pacienta,
rozazúrená báseň modro dohára.