Predslov
V dobe výraznej presily frívoľnoveršových básnikov som sa rozhodol spísať niekoľko krátkych kapitol o viazanom verši a jeho pravidlách. Rytmika viazaného verša je jedným z aspektov, ktorý sa v tomto druhu poézie dá exaktne rozoberať.
Slovenské servery ponúkajú žalostne málo informácií o pravidlách viazaného verša, poťažmo rytmu. Zahraničné katalógy sú plnšie a často aj prehľadne spracované. Slovenčina má niekoľko vlastných kritérií, ktoré sa nemusia s inými jazykmi zhodovať.
Referátové zlátaniny poslúžia iba tým, ktorí sa potrebujú učebnú látku rýchlo nabifliť, jedničkovo odverklíkovať a potom ju celú, šťastne zmaturujúc, veselo zabudnúť. Nepísal som pre nich.
Príklady, ktoré som uviedol na lepšie pochopenie určitých termínov v texte, sú moje vlastné. Vo všetkých ukážkach, ktorých autorom nie som, uvádzam pôvodného autora spolu s názvom básne. Táto záležitosť týkajúca sa autorstva je mimochodom vopred konzultovaná s adminom blogu, takže „no comment, please“.
Niektoré odbornejšie definície môžu niektorým pripomínať iných autorov, ale v tomto smere je upozorňovanie na autorské práva také isté, ako by ste chceli podozrievať s plagiátorstva všetkých hudobníkov vysvetľujúcich molové a durové stupnice. Niektoré pojmy sú, hold, pojmy a nemajú nič spoločné s dojmami.
Na druhej strane by som bol vďačný všetkým, ktoré by mohli prispieť ku skvalitneniu môjho textu buď poukázaním na možné faktické chyby, alebo rozšírením (skvalitnením) výberu pomocných sprievodných básní. Takže bite ma a tlčte iba faktickými poznámkami, prosím. Obsah nie je uzavretý.
V nasledujúcich kapitolách predpokladám znalosť niektorých základných termínov slovenského jazyka. Nemienim nikomu vysvetľovať elementárne pojmy ako sú slabika, spojka, častica alebo predložka. Každému, kto má problém s ich ovládaním, a napriek tomu by chcel čítať ďalšie riadky, najprv odporučím stornovanie vysvedčení zo základnej školy. Kto nemá úctu k jazyku, nemôže mať podľa mňa ani úctu k poézii.
Martin Hajnala
2. 12. 2009
GMT 02:02
Limerick
ROI
Sylabotonický prozodický systém alebo od Adama
Súčasná slovenská poézia písaná viazaným veršom vychádza z princípov sylabotonického prozodického systému. Na začiatku je potrebné definovať niektoré jeho kľúčové pojmy.
Sylabotonický prozodický systém je kombináciou staršieho sylabického a tonického systému. Sylabický systém je postavený na pravidle, podľa ktorého majú mať verše rovnaký počet slabík. Tonický systém sa vyznačuje rovnakým množstvom prízvukov veršov, pričom počet slabík nemusí byť rovnaký. To znamená, že sylabotonik nielenže zachováva rovnaké množstvo slabík, ale súčasne by mali byť prízvuky slabík v spojených veršoch na rovnakých miestach.
Rytmus je pravidelné striedanie rovnakých alebo podobných prvkov (v sylabotoniku sú týmito prvkami prízvuky). Rytmus by sa mal prejaviť v pravidelnom vnímaní úsekov, na ktoré sú verše rozdelené.
Rytmická schéma celého verša sa nazýva metrum, v ktorom sa pravidelne striedajú tzv. metrické jednotky. Najmenšia metrická jednotka verša sa nazýva stopa, ktorá je jednak nositeľom metra, ale je tiež základným rytmickým prvkom. Stopa by sa nemala zamieňať za slovo, pretože niekedy sa jedna stopa prekrýva aj cez niekoľko slov. Ide o skupinu slabík, ktoré buď sú alebo nie sú nositeľmi prízvuku.
Slabika, ktorá je prízvučná sa nazýva ťažká doba a označuje sa symbolom -
Slabika, ktorá nie je prízvučná sa nazýva ľahká doba a označuje sa symbolom U
Dĺžka slabiky nerozhoduje o prízvuku. Aj dlhá slabika môže byť neprízvučná, hoci je nápadnejšia svojou dĺžkou. Každá stopa musí obsahovať minimálne jednu prízvučnú slabiku.
Stopy, výslovnosť a prízvuk alebo kopa vecí v jednom vreci
Štyri hlavné stopy v sylabotoniku sa rozdeľujú na dvojslabičné a trojslabičné.
Dvojslabičné stopy:
- trochej s prvou prízvučnou a druhou neprízvučnou slabikou.
Označuje sa: „ – U “ napr. mesto, robiť, pohár, ty si, pekné, ver mi, lásky...
- jamb má prvú slabiku neprízvučnú a druhú prízvučnú; je opakom trocheja.
Označuje sa: „ U - “ napr. a my, si sen, vraj máš, aj les, no deň...
Trojslabičné stopy:
- daktyl má prvú slabiku prízvučnú po ktorej nasledujú dve neprízvučné
Označuje sa: „ – U U “ napr. Vianoce, opravár, nad zemou, prikladať, za lesom, dievčatá...
- amfibrach je stopa so slabikami v poradí: neprízvučná – prízvučná -neprízvučná
Označuje sa: „ U - U “ napr. byť básňou, no povedz, a ver mi, len sneží, čo máme...
V slovenčine sa prízvuk nachádza na prvej slabike slova alebo slovného spojenia. Táto vlastnosť je pre slovenčinu prirodzená.
V splývavej výslovnosti sa niektoré slová na seba viažu a znejú celistvo. V takto vytvorenom celku bude jeho prvá vyslovená slabika vždy prízvučná (hovorím ti znie ako „hovorímti“, predstav si to znie ako „predstavsito“, nezdá sa mi znie ako „nezdásami“ a pod.). Predložky sú v slovenčine prízvučné, teda akékoľvek slovné spojenie s predložkou bude mať prízvuk na predložke.
Musím spomenúť aj krátke jednoslabičné slovká: spojky a častice „a, aj, i, ak, až, či, čo, keď, no, že...“, tvary pomocného slovesa byť v minulom čase a kondicionáli „som, si, je, sme, ste, sú, by“..., tvary privlastňovacích zámen „ho, mu, jej, ti, im, nám, nej, mnou“, zvratné zámeno „sa“ a pod.
Ak sa takéto slovká nachádzajú za významovým slovom, nazývajú sa príklonky (enklitiky) a sú vždy neprízvučné.
Ak sa nachádzajú pred významovým slovom, nazývajú sa predklonky (proklitiky). Sú taktiež neprízvučné, a vďaka svojej neprízvučnosti tvoria základný stavebný materiál jambu (U -) alebo amfibrachu (U - U).
Rozlišovanie stôp alebo súboje paličiek a podkov
Na rozlišovaní trochejov (- U) nie je nič ťažké. Všetky dvojslabičné slová v slovenčine budú (kvôli podstate slovenskej výslovnosti) trocheje (rozum, kričať, s nami, pekný, tebe, veci, nechoď, k zemi, ...).
Keďže predložka na seba viaže prízvuk nasledujúceho slova, tak spojenia predložky a trojslabičného slova (na oslave, po stretnutí, pred polnocou...) znejú štvorslabične a metricky chápu ako dva trocheje (- U | - U). Všetky tieto príklady sú rytmicky rovnocenné s okrúhlymi štvorslabičnými slovami (kamaráti, ľubovoľný, nepovedať, Caligula, hodinárom...).
Daktyl (- U U) je možné vytvoriť nielen z čistých trojslabičných slov (opera, pálenie, milovať, zákerný...), ale aj spojením predložky a dvojslabičného slova (pri zemi, za šťastím, do správnych...).
Príklady:
dvere a okná ale-> klope na okná
- U U| - U – U| – U U (predložka je prízvučná)
povedz mi pravdu
- U U | - U,
tvrdí, že nemlčí
- U U| - U U
zajace čo dupú
- U|– U |– U,
Zavolaj, keď prídeš
- U|– U | - U
Pár rozdielov medzi daktylom(- U U) a amfibrachom (U – U):
daj mi to ak prídu
- U U U - U
chcem byť sám a tam je
- U U U - U
On je tam čo horí
- U U U - U
my sme tu aj my sme
- U U U - U
Metrá... alebo aj lokomotíva je niekedy vozňom
Homogénne metrum vznikne tak, že celý verš bude vytvorený rovnakými stopami (najčastejšie trochejskými alebo daktylskými). Toto metrum je používané pomerne často, hoci čisté trocheje znejú pochodovo presne a čisté daktyly pripomínajú valčíkový rytmus. Presné cítenie rytmu homogénneho metra sa čiastočne narúša v prípade, kde verše majú viac než štyri stopy, teda 8 slabík v trocheji alebo 12 slabík v daktyle.
Za homogénne metrum sa bude považovať aj prípad, kde trochejské metrum končí jedným daktylom, alebo kde daktylské metrum končí jedným trochejom.
Ukážka trochejského metra:
Prvá, druhá, tretia, štvrtá
- U | - U | - U | - U
Po trochejoch rytmus škrtá
- U |- U | - U | - U
Ukážka jambického metra:
Raz mladá som len raz som mladá
U -| U - | U - | U -|(U)
Vraj nájde lásku kto ju hľadá
U -| U -|U - |U -|(U)
(Štefan Žáry: Balada ktorú si šepká dievča pred zrkadlom)
Ukážka daktylského metra:
Vymysli príklady o čistom daktyle
- U U | - U U | - U U | - U U
Takto ma presvedčíš o svojej presile
- U U | - U U |- U U | - U U
Nehomogénne metrum vzniká kombinovaním základných stôp vo verši. Ak napríklad za daktylom na začiatku nasledujú trocheje (D-T-T-T) vzniká verš, ktorý má tzv. jambický charakter. Kvôli daktylu na začiatku verša má výslovnosť pomalší spád, a neznie trochejsky pochodovo. Preto sa verše jambického charakteru považujú za plnohodnotnú náhradu čistého jambického metra.
Chcela si vzlietnuť, bleskom rozoznelá...
- U U | – U | – U |– U|- U
Z koreňov lipa v listoch do tmy tlela...
- U U |– U | – U | – U | – U
(Ján Stacho: Blysnutie)
Ďalším nehomogénnym metrom je tzv. daktylotrochej ktorý má schému (D-T-D-T)
Rýmy... alebo Adamom sa začalo, Adamom sa končí
Rytmicky sa rýmy rozdeľujú podľa počtu ľahkých dôb na konci veršov:
A) mužské rýmy (končiace prízvučnou slabikou)
B) ženské rýmy (končiace jednou neprízvučnou slabikou)
C) daktylské rýmy (s dvoma neprízvučnými slabikami)
Najprv sa vraj stvoril raj. (M)
- U |- U | - U |(-)
Stíchni, ticho! Život, hraj! (M)
- U | - U | - U | (-)
Eva, to je dobrá deva. (Ž)
-U | - U |- U |- U
Adam pri nej ódy spieva. (Ž)
– U | - U |-U | - U
Keď bol s nimi hotový, (D)
- U | - U |- U U
nechal ódy hadovi. (D)
- U | -U |- U U
Rýmovanie mužských a ženských slov je neprípustné kvôli ich výraznej arytmii. Pre zaujímavosť spomeniem, že najviac rýmových párov je ženských a daktylských. Mužské rýmy tvoria percentuálne najmenšiu množinu.
Nie je rytmickou chybou, ak sa v strofe nachádzajú verše s nerovnakým počtom stôp, ale vo veršoch, ktoré sa navzájom rýmujú sa odporúča dodržať rovnaký počet stôp.
Hoci sa rýmovanie mužských a ženských slov navzájom vylučuje, ich kombinácia v rámci strofy je možná. Takéto striedanie mužsko-ženských alebo daktylsko-ženských veršov neznie monotónne. Práve naopak, je najpoužívanejšie. Pekne vynikne napríklad v striedavom rýme:
A budeš ho mať na krku jak kľúčik. (Ž)
U – |U - | U -| U - | U -|(U)
Čí by bol, ak tvoj byť nemôže? (D)
- U | – U | - U |- U U
Veď každú noc sa tvoje telo učí; (Ž)
U –|U -| U -|U -|U -|(U)
celá si mu vsiakla do kože. (D)
- U |- U | - U |- U U
Miroslav Válek: (Z vody - Kapitola X.)
