Písmo:
A-
|
A+
Tajne píšeš rozmarnú vetu za vetou,
vetu za vetou,
za vetou
trápiac riadky zmyselne tichých blanketov,
tichých blanketov,
blanketov.
Nechcem slová, konečne prezraď koľko rán,
prezraď koľko rán,
koľko rán
musím sama vyčkávať srdcom dokorán,
srdcom dokorán,
dokorán.
Možno prídeš nakoniec, zaspíš v náruči,
zaspíš v náruči,
v náruči,
ktorá tvoje čakanie mojim ozvučí,
mojim ozvučí,
ozvučí.
Zablúdené míľniky láska vyrovná,
láska vyrovná,
vyrovná,
budeš môj cár, ja budem tvoja cárovná,
tvoja cárovná...
čarovná.
