Len stopy v piesku a nad nimi si ticho hudie oceán,
odlesky lúčov z pobrežných vĺn ich viažu do striebornej stuhy;
Čaro chvíle tesne votkané do krokov,
do okamihu, v ktorom visí túžba hovoriť.
Jemná pokožka tvojej tváre
a posledný lúč zapadajúceho slnka na zhasínajúcej oblohe,
čo ju ľahučko roztrblietal;
Vody oceánu sú rovnako hlboké ako nekonečná obloha,
hádam ešte nikdy nebolo jedno ani druhé také vábivé a súčasne zdráhavé -
priezračne čistý, mäkký, nádherný kolorit.
Je to chvíľa, v ktorej sa vraví: Do skorého videnia.
Rýchle odlesky svetla, stovky nežných stôp,
novučká večernica a ten istý mesiac.
A jedna skutočnosť, na ktorú som takmer zabudol:
to všetko sa ti zrkadlilo v smaragdových očiach.
Preklad: Janka Melcerová - http://melcerova.blog.sme.sk/
P.S. Niekedy si uvedomím dosah svojich slov v cudzom jazyku až potom, ako sú preložené do slovenčiny. Ale potom je vždy lepšie, než nikdy asi preto, že na to "nikdy" je dosť času potom...
