Jedného večera v Montereax,
na brehu ženevského jazera
sa mladý, ambiciózny básnik
rozhodol v jednom z knižných klubov
recitovať svoje verše.
V popredí zaprášeného kužeľa
projektora prvej generácie
sa striedali básnikove fotografie
z dovolenky v krajinách tretieho sveta.
Výrazným momentom
sa stal výjav vyprahnutej zeme,
uprostred ktorej sa
milosrdne objíma
s malým reklamným domorodcom.
Viera v Boha, v kozmické nekonečno,
v kontrast spotených pletí
a v najsvätejšiu lásku
rezonovala kondenzátorovým mikrofónom,
membránami reproduktorov.
O niečo neskôr
mu jedna prítomná poetka
dovolila ejakulovať
do jej pôrodných ciest.