Láska kvitne v každom prste na mape
opradená súknom vlastnej podstaty.
Väčšinové zhromaždenie nechápe,
že na cestách najkrajšie sú návraty.
Chcieť je ísť a umenie je zastaviť;
najsladšie je tam, kam človek nemusí.
Aj tým, ktorým nevztyčujú zástavy
gravitačný zákon krúti glóbusy.
Pokiaľ nie je srdce čo mu otvorí
svoju náruč do tajomných oblastí,
rozhodnutiam občas padnú závory,
kde sa tvoj deň skamaráti so šťastím.
Ale maják na pobreží trblieta
lodi ktorou vyberáš sa do sveta.
21. feb 2010 o 12:00
(upravené 23. dec 2011 o 20:17)
Páči sa: 0x
Prečítané: 574x
Veronikin sonet
Nedeľná chvíľka poézie
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(11)