Písmo:
A-
|
A+
Svetlá ulíc, križovatky tieňov.
Stretla verše krásou zmenená.
Opál v očiach, s tvárou nezbásnenou
zopla dlane, čaká znamenia.
Ľúbiť, to je pocta, žiadne právo;
ľudí veľa, telá nehodné.
Želaj im to, prebleslo jej hlavou,
že vraj osud správne rozhodne.
Mlčí, lebo nevie spolu krížiť
vlčím makom ružu belavú.
Človek mieni, kým sa k pravde blíži...
Čo vek, túžba vyššia o hlavu.
Nohy blúdia svojou vlastnou cestou;
mnohí berú čo im nepatrí,
každý hľadá len svoj vlastný priestor,
dláždi chodník krokom malátnym.
Prvá láska pripomenie novú,
brva vraví rečou zlatistou:
Ak sa teraz odhodlávaš k slovu,
zastal by čas a ja takisto.
