V súčasnosti máme 125 tis. „starých a chorých“, ktorí vyžadujú dlhodobú starostlivosť. Chýba jednotný, nediskriminačný systém podpory týchto ľudí, takisto ako aj lôžka v nemocničných zariadeniach. Zodpovednosť zostáva iba na rodine, štát sa jej pri osobách vyžadujúcich dlhodobú starostlivosť zbavil. Štát iba určuje pravidlá, koľko musia rodiny na takúto starostlivosť prispievať a koľko im môže zostať. Riešenie je pritom úplne jednoduché. Len ho bohužiaľ musíme hľadať za hranicami Slovenska. Pre našich zákonodarcov je to však asi veľmi ďaleko. Financovanie by malo byť nielen ekonomicky efektívne a spravodlivé, ale malo by zároveň rešpektovať slobodu voľby človeka, ktorého sa dlhodobá starostlivosť týka. V krajinách ako je Nemecko, Rakúsko, Čechy, Holandsko, Taliansko či Francúzsko je zavedený Príspevok na starostlivosť ako nárokovateľná štátna dávka. Táto je určená na pokrytie nákladov na dlhodobú starostlivosť, ktorú je nevyhnutné dlhodobo poskytovať osobe so zdravotným postihnutím. Príspevok ide priamo do rúk osobe odkázanej na starostlivosť. Táto má potom právo slobodnej voľby zvoliť si systém starostlivosti, rozsah a miesto, ktoré jej najlepšie vyhovuje. Ide pritom o model financovania užieb zavádzaný posledných 20 rokov v štátoch EU.
V súčasnosti sa pripravujú znovu iba „kozmetické úpravy“ finančnej pomoci ľuďom odkázaným na dlhodobú starostlivosť. Prebieha to tak každé štyri volebné roky, keď sa pripravia úpravy zákonov, aby sa o 20 eur niečo niekomu zvýšilo. Niektoré legislatívne úpravy a medzi ne patrí aj dlhodobá starostlivosť potrebujú systémové riešenia a nielen marketingové opatrenia. Nedostatočne funkčný, diskriminačný a alibististický systém dlhodobej starostlivosti si počká na každého z nás. Každý z nás bude raz starý a chorý.
