Dopady krízy na pracovný trh na Slovensku

Jedným z možných scenárov vývoja nezamestnanosti na Slovensku je posun k 20% hranici. V súčasnosti máme aktuálne 11,3%, čo je zároveň najviac od začiatku roku 2007. Týmto sme vysoko nad priemerom EU-27 (8,9%) a Eurozóny (9,4%), pričom vyššiu mieru majú iba pobaltské krajiny, írska a španielska ekonomika. Najvýraznejší dopad na trh práce zaznamenávajú európske ekonomiky, ktoré nemajú diverzifikáciu sektorov. Pre porovnanie najvyššiu nezamestnanosť v EU-27 dosahuje Španielsko 18,1%, Estónsko 17%, Litva 17,2%, najnižšiu si udržiava Holandsko 3,3%.
Nezamestnanosť patrí k tzv. meškajúcim ekonomickým faktorom, čo znamená, že napriek ekonomickému rastu nezamestnanosť ostane nezmenená (resp. môže i stúpať kým príde k výraznejšiemu poklesu). Podobný vývoj sme mohli vidieť aj na začiatku recesie, keď ekonomický rast klesal skôr ako začala stúpať nezamestnanosť. Treba si zároveň uvedomiť, že návrat ekonomiky a stavu pracovného trhu do obdobia pred aktuálnou finančnou krízou môže trvať veľmi dlho.
Prvotnou prioritou zmeny výhľadu pracovného trhu je stabilizácia ekonomiky, ktorá ide ruka v ruke so stabilizáciou a dôverou v bankovom sektore. V súčasnosti sa nedá očakávať výraznejšia snaha bánk o úverovú expanziu. Limitované úverové linky budú tlmiť odraz ekonomiky (štát nedokáže v plnej miere nahradiť súkromný kapitál spotrebu) a pokles miery nezamestnanosti.
Je viac ako pravdepodobné, že v kľúčových globálnych ekonomikách (Eurozóna, USA) miera nezamestnanosti tlačená ekonomickou kontrakciou prekročí 10%- nú psychologickú bariéru. Naši kľúčoví obchodní partneri ako Nemecko, Francúzsko, Anglicko, Česká republika hlásia prehĺbenie ekonomickej recesie, čo bude podporovať spomaľovanie slovenskej ekonomiky. Prognózy EU komisie pre rok 2009 naznačujú úroveň - 2,6%-ný prepad, v roku 2010 mierny rast 0,7%. Podobné prognózy predstavila aj Národná banka Slovenska (NBS) spolu s Ministerstvom financií, keď výrazne pre rok 2009 revidovali nadol k pásmu kontrakcie 6 až 8%. Pri týchto výhľadoch slovenskej ekonomiky sa počíta s rastom nezamestnanosti k 14% počas aktuálneho roka, negatívnejšie výhľady počítajú s úrovňou 15%.
Pri negatívnejšom scenári, ktorý počíta s prehlbovaním ekonomickej recesie i v roku 2010, zmrazeným úverovým trhom a medzinárodným obchodom, narastajúcim protekcionizmom (krajiny sa budú snažiť oslabovať vlastnú menu aby podporili svoj export a ochrana vlastného pracovného trhu) sa predchádzajúce projekcie budú revidovať výrazne nadol, resp. posúvať v čase. V takomto prípade by slovenskej ekonomike hrozil pokles prepadu o viac ako -8% (stačilo by ešte niekoľkotýždňové zastavenie produkcie v slovenských automobilkách a sektorov naviazaných na automobilový priemysel) a atakovanie 20%-nej nezamestnanosti v roku 2010 by sa mohlo stať „krutou" realitou. Politické a ekonomické autority by mali urobiť všetko preto, aby podporili rast dôvery v bankový a finančný sektor. To by malo podporiť ekonomickú stabilizáciu (rast akciových trhoch v roku 2009 naznačuje miernu stabilizáciu) a zažehnanie „katastrofických projekcií". Jeden záver je však už dnes jasný z aktuálnej finančnej krízy, musí prísť k výraznému prerozdeleniu spotreby a sprísneniu kontroly nad finančným trhom. Tieto faktory by mohli udržiavať mieru nezamestnanosti počas dlhšieho obdobia na vyšších úrovniach. Aktuálne vzniká pre slovenskú ekonomiku ďalší problém v podobe obrody americkej ekonomiky z proimportne orientovaného giganta na exportne orientovanú ekonomiku pod tlakom ekonomickej krízy. Výrazný pokles dopytu v USA sa podpíše pod vývoj jej kľúčových dodávateľov (kde patrí i Nemecko), čo môže výrazne zasiahnuť i stav slovenskej ekonomiky a jej pracovného trhu. Dvojciferná nezamestnanosť sa tak stane krutou realitou najbližšej dekády.