Najprv si zosumarizujme všetky fakty, ktoré pripravila vláda.
Zdravotný odvod bude pre všetkých rovnaký a to 9 %. Sociálny odvod bude diferencovaný.
Pre zamestnancov bude sociálny odvod 19 %. Od roku 2013 sa im bude tento odvod znižovať o jedno percento ročne až na úroveň 15 %. Týka sa to viac ako 1,5 milióna ľudí.
Pre živnostníkov bude sociálny odvod 13 % namiesto Miklošom navrhovaných 16%. Celkové daňové a odvodové zaťaženie živnostníkov sa zníži. Pritom 80 % živnostníkov platí dnes odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, teda 160 eur mesačne. Minimálny odvod sa v dôsledku zmien zníži na menej ako 140 eur.
Dohodári budú platiť sociálny odvod 10 %. Tí, ktorých mesačný príjem nedosiahne sumu životného minima a nemajú iný zárobok, budú od jeho platenia oslobodení. Suma životného minima je aktuálne na úrovni 189,65 eura mesačne. Pomocný príležitostný príjem z dohôd nebude ani naďalej zaťažený sociálnymi odvodmi.
Paušálne výdavky vo výške 40% ročne sa majú zrušiť. Samostatne zárobkovo činné osoby si budú môcť odpočítať po novom sumu životného minima, teda 189,65 eura mesačne. Časť živnostníkov tak bude musieť viesť jednoduché účtovníctvo a zaplatia štátu viac na daniach
Daňovo odvodovú reformu zaplatia živnostníci. Čo ušetria na odvodoch, zaplatia na daniach
Úmyslom vlády bolo najmä zmazanie rozdielu medzi odvodovým zaťažením zamestnancov a živnostníkov. Podľa Mikloša sa vraj takto účelovo registrujú ako živnostníci aj ľudia, ktorí by, ak by systém bol rovnovážny boli zamestnancami. Je pritom trendom posledných rokov, že čoraz viac zamestnávateľov núti ľudí robiť na živnosť. Živnostník má pritom v porovnaní so zamestnancom väčšie riziko príjmu ako zamestnanec a nemá také práva. Čo sa týka konkrétnych návrhov:
Znížený príjem o 312,6 eur pre zisk z podnikania od 3.145 eur do 8.162 eur – 170,2 tis. živnostníkov. Znížený príjem o 1.208,4 eur pre zisk z podnikania od 8.162 eur do 84.706 eur – 60 tis. živnostníkov. Zvýšený príjem o 2,8 eura pre zisk z podnikania do 3.145 eur – 66,2 tis. živnostníkov. Zvýšený príjem o 800,03 eura pre zisk z podnikania nad 84.710 eur – 1.400 privilegovaných živnostníkov.
Takže tým, ktorých ja považujem za skutočnú živnostnícku vrstvu, vláda znižuje príjem. Tým, ktorí majú najnižší príjem pridajú ročne 2,8 eura!!! a pridávajú privilegovaným, tým, ktorí zarábajú najviac, nad 84.710 eur a to až vyše 800 eur ročne, v porovnaní s 2,8 eur pre najnižšiu príjmovú skupinu. Kde zostala sociálna spravodlivosť a zdravý rozum?
Takisto zrušenie paušálnych výdavkov, ktoré boli vo výške 40%, a ktoré si budú môcť odpočítať po novom ako sumu životného minima, teda 189,65 eura mesačne, považujem za zlú. Mala sa zvážiť výška paušálnej náhrady, ale nie jej zrušenie. Časť živnostníkov tak bude musieť viesť jednoduché účtovníctvo a zaplatia štátu viac na daniach. Takisto budú mať zvýšené s touto agendou vyvolané náklady. Zamestnancom robí daňové zúčtovanie zamestnávateľ. Vyvolané náklady zdanenia pritom predstavujú serióznu položku nákladov samostane zárobkovo činnej osoby. To bola aj jedna z myšlienok, prečo sa zavádzali, okrem jednoduchosti a prehľadnosti, paušálne náhrady. Za najzávažnejšiu pripomienku treba považovať aj vyhlásenie zástupcu živnostníkov, že pokiaľ v súčasnosti si môže zamestnávateľ tú časť odvodov, ktoré platí za zamestnanca do nákladov a po novom si živnostníci odvody, ktoré odvodú, aj napriek tomu že podnikajú rovnako ako právnické osoby nebudú mocť do nákladov uplatniť.
Nebude fiškálne neutrálna a nikto nevie čo nás to bude stáť
Veľké riziko predstavuje aj fakt, že nebude fiškálne neutrálna a štát, teda my všetci sa na ňu poskladáme. Premiérka Radičová síce doplnila, že výpadok bude kompenzovaný zvýšenou zamestnanosťou. Ak však pôjde vláda cestou Honeywell, kde štát prispeje 19 mil. eur na vytvorenie 446 pracovných miest, kde náklady na jedno pracovné miesto predstavujú 42.600 eur, tak asi sa všetci zhodneme, že to bude drahé vykúpenie daňovo odvodovej reformy. Mimochodom, ako priznala aj samotná premiérka, bola to najštedrejšia dotácia štátu v celej histórii Slovenska. To ukazuje na fakt, že táto vláda naozaj nemá reálne nástroje na riešenie nezamestnanosti, ako „uplácanie“ zahraničných investorov. Kvôli deficitu z dôvodu zavedenia daňovo odvodovej reformy sa budúci rok pravdepodobne zvýši daň na pivo a víno, čo bude likvidačne pôsobiť na všetkých tých, ktorý pivo a víno na Slovensku produkujú. Stavovské organizácie dokonca hovoria, že tento krok bude pre nich likvidačný. Vytvorenie rezervy na rok 2013 170 mil. eur a 2014 360 mil. eur bude vyžadovať buď šetrenie v rámci verejných financií, ale pri tejto vláde je skôr reálne ďalšie zvyšovanie, či už DPH alebo privatizácia.
Nerieši sa problém nízkeho daňovo odvodového zaťaženia
Za najpodstatnejší rozpor v pohľade na vôbec nutnosť zavedenia daňovo odvodovej reformy považujem fakt, že sa nerieši nízky objem výberu daní a odvodov vzhľadom na HDP. Na Slovensku máme v súčasnosti jeden z najnižších podielov daní a odvodov na HDP spomedzi krajín EÚ i OECD a to 28,9%. Zmenou, akú navrhuje vláda sa tento pomer ešte zhorší. Štát bude mať ešte menej prostriedkov na sociálne programy, zdravotníctvo, školstvo, vedu a výskum. Treba objektívne povedať, že jedinou pridanou hodnotou by malo byť zprehľadnenie a zjednodušenie platenia daní a odvodov, keď po novom by malo stačiť jedno tlačivo, jeden finančný úrad a zjednodušenie zo 100 na 13 platieb ročne.
Na záver by som podčiarkol, že najväčšou demagógiou tejto vlády je však najmä to, že v systéme daní a odvodov sa vôbec nezaoberá zdaňovaním kapitálu.
