Súčasná situáciu, v ktorej je Všeobecná zdravotná poisťovňa prijímateľom iba 2/3 príjmov zo zdravotného poistenia, je jedno z najväčších rizík a ohrození zvládnutia korona krízy a postupnej, niekoľkoročnej deštrukcii nášho zdravotníctva. Kríza v zdravotníctve je nielen finančná, pacientská, lekárska či sesterská, ale najmä morálna. Zdravotníctva sa stalo predmetom obchodu. Obchodu s províziami, morálkou, pacientami ale najmä s našim zdravím. Porovnávanie podľa výšky zisku je choré a naše zdravotníctvo určite nevylieči.
Zdravie nie je tovar, s ktorým by sme sa mali neustále stále predbiehať, aký kto dosiahol zisk. Všetky finančné prostriedky, ktoré boli, sú a budú vyplatené do systému verejného zdravotného poistenia majú byť použité v prospech pacientov, všetkých občanov, poistencov. Regulácia zisku poisťovní je stále iba medzikrokom ako zvládnuť katastrofálnu situáciu v zdravotníctve. Ozdravenie nie je možné bez financií. V súčasnosti štát „prepúšťa“ z príjmov zo zdravotného poistenia súkromným zdravotným poisťovniam z celkových 5,2 miliardy EUR až 2 miliardy EUR ročne.“
Zdravotníctvo, aj napriek tomu, že sme si ho definovali ako verejný záujem štátu a občania majú v Ústave SR definované svoje práva v rámci zdravotnej starostlivosti, zostáva predmetom obchodovania so všetkými, ktorí sú v systéme zdravotného poistenia. Štát nevie a nebude vedieť prijímať efektívne opatrenia, pretože viac ako 1/3 zdrojov verejného zdravotného poistenia ide do súkromných poisťovní. Prejavuje sa to tak v bežných, ako aj v krízových obdobiach. Nevyplatenie sľúbených odmien zdravotného personálu, chýbajúci materiál a pomôcky na ochranu, chýbajúce vakcíny, absentuje systém dlhodobej starostlivosti, nemocniciam chýbajú financie a najmä pacient zostáva na poslednom mieste a stáva sa rukojemníkom tohto napoly-privátneho systému, kde má síce štát záväzok voči všetkým občanom - pacientom, avšak bez skutočných kompetencií.
Presne, ako keď obchodujete s tovarom. Naše zdravie by týmto tovarom byť nemalo.
