Náš inštitút IVRA dlhodobo upozorňuje, že zákon už viac ako päť rokov neoslobodzuje od platenia zdravotne ťažko postihnuté deti, ktoré si v zariadeniach sociálnych služieb plnia zákonnú, povinnú školskú dochádzku. Ide tak nielen o rozpor s Dohovorom OSN o právach zdravotne ťažko postihnutých osôb, ale aj o protiústavnosť a diskrimináciu zdravotne ťažko postihnutých detí, pretože vzdelávanie by malo byť v zmysle Ústavy SR v rámci povinnej školskej dochádzky bezplatné.
Zákon o sociálnych službách sa pri stanovení úhrady odvoláva na §16 písmeno c) v zmysle ktorého deti so zdravotným postihnutím, resp. ich rodičia a zákonní zástupcovia platia úhradu za pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Táto sa vypočítava z ekonomicko-oprávnených nákladov na prevádzku sociálneho zariadenia (napr. ako platy zamestnancov, energie, voda, kúrenie, odmeny, odpisy). Pritom rodičia školopovinných detí v bežnej škole neplatia ekonomicky oprávnené náklady na jej prevádzku ani platy učiteľov. Avšak v súčasnosti platný zákon o sociálnych službách takisto ako jeho pripravená novela ministra Richtera umožňuje, aby samosprávy stanovili rodičom zdravotne ťažko postihnutých detí úhradu až do výšky 100% ekonomicky oprávnených nákladov. V niektorých prípadoch je takto úhrada za pomoc pri odkázanosti vyčíslená na 17 € za 1 deň, čo mesačne predstavuje 340 €. Ako som už uviedol, ku koncu roku 2012 bolo v domovoch sociálnych služieb, ako v zariadeniach, ktoré majú povinnosť zabezpečovať vzdelávanie školopovinných detí 1244 takýchto zdravotne postihnutých detí. Nie veľa na to, aby ich štát konečne zrovnoprávnil so zdravými deťmi a nie málo na to, aby sa konečne na Slovensku pri ľudských právach začali konečne diskutovať a presadzovať aj práva zdravotne ťažko postihnutých takisto ako práva seniorov.
Dočkáme sa spoločne spravodlivého a nediskrimačného riešenia ústavných a ľudských práv zdravotne ťažko postihnutých školákov, alebo bude minister Richter hrať ďalej pštrosiu politiku?
