MPSVaR pripravovaným kompenzačným zákonom pokračuje v diskriminačnom prístupe k zdravotne ťažko postihnutým ZŤP. Rôzne mimovládne organizácie združujúce ZŤP, ale aj odborná verejnosť, napríklad aj pracovníci SAV, zaoberajúci sa touto problematikou vzniesli veľa podnetných návrhov. Skúsim ich v nasledujúcich riadkoch hutne formulovať.
Peňažný príspevok na kompenzáciu ZŤP ostáva viazaný na výšku majetku, t.j 39.833 eur. Návrh zákona rozdeľuje občanov so zdravotným postihnutím aj s identickým zdravotným stavom do dvoch kategórií a posudzuje ich len na základe rozdielnej hodnoty majetku, čo je podľa mňa v rozpore s Ústavou SR, čl. 12 ods. 1, 2, v ktorom je uvedené „Podľa Ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na...majetok..." . Okrem toho má v zmysle Ústavy každý z nás právo vlastniť majetok. Ak toto nie je diskriminačné, pán Mihál...
Novela zákona redukuje účel osobnej asistencie na aktivizáciu a podporu sociálneho začlenenia, čím nezaručuje zdravotne postihnutým ľuďom možnosť rovnocenne využívať právo na osobnú asistenciu a právo podieľať sa na všetkých aspektoch spoločensko-kultúrneho života ako je to vyjadrené v stratégii EÚ týkajúcej sa ZŤP a Akčného plánu pre ZP a článku 19 v Dohovore OSN, ktorý podpísal expremiér Fico 10.júna 2010. Osobná asistencia ako druh sociálnej služby má fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sa pre ňu rozhodnú umožniť, aby si zariadili dôstojný osobný, rodinný a spoločenský život. Zo strany úradníkov ministerstva nepretržite dochádza k nesprávnemu výkladu, pretože osobnú asistenciu nepriznávajú osobám, ktoré neštudujú alebo nepracujú. ZŤP budú takisto nútené zdržiavať sa minimálne každých 60 dní na území SR. To im neumožňuje slobodu pohybu mimo územia SR bez ohrozenia príspevku na osobnú asistenciu a ďalších reštrikcií. Limitovanie počtu hodím osobnej asistencie zo strany rodinných príslušníkov na 4 hodiny denne (maximálne 1460 h ročne) dostatočne neumožňuje, aby rodinný príslušník mohol sprevádzať dieťa do školského či predškolského zariadenia, zabezpečovať prepravu a premiestňovanie ZŤP na voľnočasové, rodinné aktivity, počas rodinnej dovolenky. Sú, pán minister Mihál určité činnosti a situácie v živote človeka, kde ZŤP funguje ako nepostihnutý človek a uprednostní rodinu, blízkeho človeka, ak ho má...napr. na dovolenke, kúpeloch, dlhšej ceste mimo domova, rodinné návštevy...a pod.
Najväčším problémom pre ZŤP zostane stále posudzovanie príjmu a to tak príjmu ZŤP, ako aj jeho rodinných príslušníkov. Slovensko ratifikovalo Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ten má nadradené postavenie nad našimi zákonmi. Obmedzenie výšky príjmu je v rozpore aj so základnou filozofiou osobnej asistencie, a to integrácia postihnutých ľudí na rovnocennom základe s ostanými ľuďmi. Súčasťou integrácie je aj možnosť pracovného uplatnenia, možnosť vlastným pričinením si zlepšiť svoje sociálne postavenie, mať príjem, ktorý zodpovedá vzdelaniu a schopnostiam osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovanie príjmu upiera mnohým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím nielen pracovať a byť za ňu odmeňovaný podľa jeho výkonu, ale aj uzatvoriť manželstvo, lebo do príjmu sa započítava aj príjem spoluposudzovaných osôb.
Smiešna je aj hodinová sadzba osobného asistenta, ktorá je navrhovaná na 2, 58 eura za hodinu. Táto ostáva nezmenená a ak si ju porovnáme so sadzbou tety Viery a tety Milky v časoch, keď odborne pracovali na ministerstve, je naozaj smiešna. Výsledkom bude nedostatočný záujem o prácu osobných asistentov a vysoká frekvencia asistentov u zdravotne postihnutej osoby. Tým mu osobná asistencia nebude dávať pocit istoty tak, aby mohol dôstojne žiť. Takisto ZŤP, ktorí žijú v zariadeniach sociálnych služieb by mali mať právo na osobného asistenta. Veď aj oni majú nárok na normálny ŽIVOT, teda návštevy rodiny, kultúrnych podujatí, vybavovanie úradných záležitostí, prepravu za priateľmi alebo dovolenku.
Návrh zákona ešte nerieši mnoho ďalších vecí ako napr. priznávanie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, ktorý podmieňuje výlučne pracovnými alebo študijnými aktivitami a návštevami zariadenia sociálnych služieb, pričom účelom tohto príspevku by malo byť zabezpečiť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá ma mieru funkčnej poruchy 70% a viac a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, mobilitu.
Je mi to ľúto Mišo, ale snáď sa dočkáme pri ďalšej politickej garnitúre. Mal si pravdu, že keď to neurobíš Ty, alebo niekto z nás, tak nikto. Naozaj na Vás všetci kašľú!
