Ešte 17.mája 2011 mi osobne pán Mihál v prítomnosti 18 dôchodcov zo Žiliny a Liptovského Mikuláša a takisto šéfky legislatívy pani Brichtovej prisľúbil, že budem prizvaný do prácovnej skupiny, ktorá bude Zákony č. 447/2008 a 448/2008 novelizovať. Teda zákony, ktorých sa týka tento seriál mojich blogov. Aj napriek početným urgenciám ma na ministerstve odignorovali. Minister Mihál dal slovo, ktoré nesplnil. Oklamal. Preto mi neostávalo nič iné, len formou blogov reagovať na návrhy z pera Mihála a Nicholsonovej, ktoré idú proti záujmom najviac postihnutých občanov Slovenska, seniorov a zdravotne ťažko postihnutých.
A teraz k polopravdám a klamstvám v stanoviskách hovorkyne MPSVaR pani Selešovej:
Súčasná platná úprava hovorí o možnosti miestnej alebo územnej samosprávy určiť sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou v súlade so všeobecne záväzným nariadením najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.
Návrh novely však nehovorí o možnosti samosprávy, ale zaväzuje samosprávy prijať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré budú stanovovať požiadavku na úhradu vo výške najmenej 50 % a viac, a to priemerných ekonomicky oprávnených nákladov. Takže z možnosti Mihál a Nicholsonová nenápadne urobili povinnosť!
Dôležitou podmienkou transparentného poskytovania služieb aj hospodárenia by bolo aj zverejnenie spôsobu určenia percentuálneho podielu, na základe ktorého došlo k určeniu úhrady "najmenej vo výške 50 % priemerných ekonomicky oprávnených nákladov", prostredníctvom ktorej sa má napĺňať z dôchodkov príjmová časť obcí a vyšších územných celkov. Podľa štatistických údajov MPSVaR priemerné ekonomicky oprávnené náklady v zariadení pre seniorov sú 642 € (Z toho 50% ekonomicky oprávnených nákladov je 320 €). Avšak, ako som uviedol, pri celoročnom pobyte v rámci Bratislavského samosprávneho kraja v zariadení sociálnych služieb je to 1008 €.
http://www.region-bsk.sk/financovanie-socialnych-sluzieb.aspx
Zároveň zákon síce hovorí o chránenom príjme pre tých, ktorí nemajú dostatočný dôchodok, ale nezaplatené platby prechádzajú ako pohľadávka do dedičského konania. Takže idete postihovať ešte väčší okruh nielen dotknutých občanov, ale aj ich rodiny.
Pani Selešová sa v stanovisku rozhorčene pýta, či je správne, aby sme všetci (aj nemajetní), prispievali na sociálne služby aj pre tých, ktorí majú dostatočné príjmy. My všetci aj nemajetní, je kto? Mihál, ktorý povedal, že na mesiac potrebuje 6.000 eur?
http://www.pluska.sk/slovensko/rozhovory/jozef-mihal-mesiac-potrebujem-sesttisic-eur.html
Zaujímavé zároveň je, že podľa daňového priznania minister Mihál zo svojej funkcie podľa údajov NR SR mal za rok 2010 príjem z výkonu verejnej funkcie 21.709 eur, čo je 3.618 eur mesačne. Avšak iné príjmy ako z verejnej funkcie boli u neho 0 eur v roku 2010. Jeden deň niekto tvrdí, že potrebuje 6.000 eur mesačne a pritom má za prvých šesť mesiacov roku 2010 príjem 0 eur? Nuž, treba si najprv poupratovať doma a nie ísť šikanovať bežných ľudí, kontrolovať im aj spätne účty a prezerať evidencie katastrov čo vlastnia, tak ako to navrhujete vo Vašej novele.
Podľa pani Selešovej vraj v zmysle štatistických údajov sociálnej poisťovne viac ako 475 tisíc obyvateľov poberá starobný alebo invalidný dôchodok vo výške 325 až 425 € a že až takmer 198 tisíc obyvateľov má dôchodok vyšší ako 425 €.
Zabudli ste však na viac ako 534 tisíc občanov Slovenska poberajúcich menej ako 325 eur !!!
http://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s
Týmto seniorom Vašich 50% ekonomicky oprávnené náklady asi „zlomí krk", či nie? Alebo toho pol milióna občanov - seniorov pre Vás neexistuje? Je to rovnaká demagógia ako keď ste si naplánovali šetriť 60 mil. eur ročne na dávkach v hmotnej núdzi. Vedia Mihál s Nicholsonovou čo znamená „hmotná núdza"? Je to stav, kedy sa príjem občana dostane pod životné minimum, čo je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov občana. Vaše stanovisko je značne odtrhnuté od reality. Uvediem Vám niekoľko prípadov dnešných starobných dôchodcov:
Občania - administratívni pracovníci s ukončeným úplným stredoškolským vzdelaním, ktorí odpracovali 34 rokov, poberajú starobný dôchodok vo výške 340 eur.
Učitelia s ukončeným vysokoškolským vzdelaním a s 36 odpracovanými rokmi, poberajú dôchodok od 330 - 344 eur.
Občania zabezpečujúci služby v oblasti poštového doručovania s ukončeným učňovským vzdelaním, ktorí odpracovali 42 rokov, poberajú dôchodok 280 eur.
Všetci títo ľudia nebudú mať na zaplatenie sociálnej služby. Podľa novely presadzovanej Mihálom a Nicholsonovou prídu ešte aj o majetok, resp. ich nezaplatené platby za poskytnuté služby ostanú ako pohľadávka v dedičskom konaní, pretože na ich zaplatenie jednoducho nebudú mať.
Názorovo sme sa zhodli iba v jednom: Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2007, čl. 19. hovorí, že zmluvné štáty zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť zvoliť si miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú žiť, na rovnakom základe s ostatnými, a aby neboli nútené žiť v určitom prostredí.
Avšak interpretáciu pani Selešovej, v ktorej hovorí, že právo výberu na sociálnu službu hradenú z verejných zdrojov občanom so zdravotným postihnutím zostáva, avšak taxatívne ho "upravila" príkladmi, a to ponukou terénnej formy sociálnej služby, služby v dennom stacionári alebo v zariadení opatrovateľskej služby. Pozabudla však na tú časť Dohovoru, v ktorej sa hovorí, že osoby so zdravotným postihnutím majú mať prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti a zohľadňujú ich potreby. Inými slovami majú právo voľby! Avšak v systéme, kde príspevok na starostlivosť nie je štátna dávka, teda nedostáva ju občan, to nie je možné. Teda diskriminujete tým seniorov a zdravotne postihnutých a nedávate im na výber. Súhlasím, že domáce prostredie je pre časť občanov určite prijateľnejšie, ale bez príspevku na starostlivosť sa celá finančná ťarcha presúva na rodinu a najbližších.
Pani Selešová k odkázanosti ste uviedli, že moje znalosti z posudkovej činnosti sú nedostatočné. Určite áno, sú nedostatočné, pretože nemám lekárske vzdelanie. Práve preto mala byť tak závažná vec, ako je posunutie odkázanosti posudzovaná Slovenskou lekárskou komorou alebo inou stavovskou organizáciou. Minister so štátnou tajomníčkou má však asi panent na rozum. Nemám vedomosť, že by sa MUDr. Dragula alebo MUDr. Balogh k tejto výsostne odbornej téme vyjadrovali. Okrem toho, písal som doslovne „Parkinsonova choroba a Alzheimer v počiatočnom štádiu ochorenia, ľahké, stredné a stredne ťažké demencie."
Na záver: Na Vaše stanovisko na stránkach MPSVaR ma upozornila Vaša kolegyňa pani Natália Blahová. MPSVaR je štátna inštitúcia a keďže sa na svojej stránke vyjadrujete k mojim blogom, žiadam Vás týmto o zverejnenie tejto mojej odpovede na rovnakom mieste ako bolo oficiálne stanovisko ministerstva.
