1. Príspevok na starostlivosť dostáva zariadenie a nie prijímateľ
Novela nerieši posilnenie kompetencií osôb závislých na pomoci inej osoby tak, aby si každý individuálne mohol zvoliť pre neho najefektívnejší a najvhodnejší spôsob zaistenia potrieb. Základným nástrojom finančného zabezpečenia potrieb osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré strácajú schopnosť starostlivosti o seba z dôvodu veku by mal byť príspevok na starostlivosť ako štátna dávka. Inak sa ZŤP a seniori nemôžu slobodne rozhodovať, či pôjdu do zariadenia, alebo ich bude opatrovať doma príbuzný alebo sused. A 14000 čakateľov v poradovníkoch do DSS je tak diskriminovaných a bez finančných prostriedkov, na ktoré má nárok iba poskytovateľ.
2. Zvýšenie poplatkov na úroveň minimálne 50% priemerne ekonomicky oprávnených nákladov
Podľa Správy MPSVR o sociálnej situácii obyvateľstva za r. 2010 bola priemerná výška invalidných dôchodkov 255 € a priemerná výška starobných dôchodkov 353 €. Pritom napríklad ekonomicky oprávnené náklady mesačne na jedného prijímateľa sociálnej služby vykazuje BSK v r.2011 v domovoch sociálnych služieb pre pobytovú celoročnú formu 1008,08 €, pobytovú týždennú formu 976, 83 €, ambulantnú (dennú) formu 845,25 €. Polovicu z týchto súm si viete vypočítať. Ako iste viete, sociálne odkázanému musí zostať 1,3 násobok životného minima. Takže tento „systém" neprinesie zmenu financovania, pretože ľudia ju nebudú mať z čoho platiť. Prinesie jedine dlžoby pre rodiny so zdravotne postihnutým členom. A neprinesie ani peniaze pre zriaďovateľov. MPSVR argumentuje, že podľa údajov sociálnej poisťovne viac ako 475 tisíc obyvateľov poberá starobný alebo invalidný dôchodok vo výške 325 až 425 € a takmer 198 tisíc obyvateľov má dôchodok vyšší ako 425 €. Avšak viac ako 534 tisíc občanov Slovenska má dôchodok menej ako 325 eur! Z čoho to majú títo ľudia zaplatiť? Podľa novely sa pre vyše 2200 prijímateľov sociálnych služieb, ktorí sú v domácej opatere rodín, ale za účelom sociálnej integrácie chodia do zariadení na denný pobyt, úhrada zvýši zo 70 eur - 90 eur na vyše 400 eur! Ide predovšetkým o mentálne postihnutých ľudí, ľudí s viacnásobnym postihnutím, psychickými a duševnými chorobami a pod, z ktorých prevažná časť je postihnutá od narodenia. Ich priemerný invalidný dôchodok z mladosti je 258 eur. Zákon zaťaží ich rodiny ešte dlžníckou pohľadávkou za sociálnu službu!.
3. Naviazanie poskytovania sociálnej služby na výšku majetku
Je to v hrubom rozpore s Ústavou SR, čl. 3 ods. 1, 3, podľa ktorého „základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na...majetok...". Zákonný nárok na sociálnu službu pritom prijímatelia sociálnych služieb majú. Okrem týchto článkov aj čl. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 sa hovorí, že každý človek má právo vlastniť majetok. Navrhované zmeny v zákone sú preto vysoko diskriminačné a porušujú sa tým základné práva a slobody seniorov a osôb so zdravotným postihnutím, takisto ako ich rodinných príslušníkov. Pri posudzovaní nehnuteľného majetku sa bude prihliadať aj na predaj alebo darovanie tohto nehnuteľného majetku alebo na iný právny úkon prijímateľa sociálnej služby, ktorým sa zmenšil jeho majetok bez primeraného protiplnenia. Nie je toto šikana a eštébácke lustrovanie občanov, ktorí zo zákona majú nárok na poskytnutie sociálnej služby?
4. Posunutie stupňa odkázanosti
Rozhodujúcim pre nárok na sociálnu službu hradenú z verejných zdrojov pre ľudí v dôchodkovom veku je miera funkčnej poruchy. Posunutie z II na vyšší stupeň odkázanosti vylúči z nároku na sociálnu službu hradenú z verejných zdrojov najmä ľudí v dôchodkovom veku s ľahkým až stredne ťažkým stupňom zdravotného postihnutia. Pre II stupeň sociálne odkázaný potrebuje minimálne na dva úkony pomoc inej fyzickej osoby. Pri stupni odkázanosti III môže už ísť o človeka po cievnej mozgovej príhode, po ochrnutí rôzneho pôvodu, mnohopočetnej skleróza alebo detskej mozgovej obrne. Týmto opatrením znemožníte všetkým takto postihnutým občanom starostlivosť v zariadeniach. Nie je posunutie odkázanosti otázka skôr na odborníkov, napr. Slovenskú lekársku komoru? Má ministerstvo k tejto zmene stanovisko od odbornej stavovskej organizácie?
5. Odkladný účinok pre poskytovateľov pre počet odborných zamestnancov a technické podmienky zariadení až do 31.12.2015
Slovensko je v zmysle prijatého Dohovoru OSN z júna 2010 v čl. 16, odst..3; čl.19, písm. c) povinné zabezpečiť, aby sociálne služby a zariadenia, teda poskytovatelia zohľadňovali potreby občanov a uľahčovali mobilitu zdravotne postihnutých. V záujme zachovania bezpečnosti seniorov a zdravotne postihnutých, v záujme predchádzania ich úrazom nie je možné oddialiť účinnosti tak závažných vecí ako sú povinnosť dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na zamestnanca zariadenia sociálnych služieb, minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov a v neposlednom rade adekvátne prostredie a vybavenie v zariadeniach (bezbariérovosť a pod.).
6. Program supervízie
Je to umelo vytvorený mlynček na peniaze a to som veľmi slušne nazval. Implementácia kvality do sociálnych služieb je úplne dostatočne riešená radou iných ustanovení zákona 448/2008:
Podmienky kvality poskytovanej služby stanovuje príloha č.2 zákona 448/2008. Povinnosti poskytovateľa zabezpečiť kontinuálne zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov sú dostatočne obsiahnuté vo všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisoch. Povinnosť poskytovateľa „umožniť vykonanie hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby a poskytnúť súčinnosť pri tomto hodnotení" ukladá § 9, odst. 8. Hodnotenie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby podľa § 104, odst. 4 zákona 448/2008 zabezpečuje MPSVR prostredníctvom poverených štátnych zamestnancov. Zároveň sú náklady na supervíziu zahŕňané do ekonomicky oprávnených nákladov, čo umelo navyšuje poplatky pre sociálne odkázaných.
7. Vypustenie maximálne 60 dňovej lehoty, v ktorej obec, alebo VÚC je povinná zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby jednoznačne poškodzuje prijímateľa sociálnej služby.
8. Dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb
Dohovor OSN o právach zdravotne postihnutých čl. 16, písm. 3 ukladá zmluvným štátom, aby nezávislé orgány účinne monitorovali všetky zariadenia a programy, ktoré majú slúžiť osobám so zdravotným postihnutím. V zákone treba jasne stanoviť, kto, ako, v akých intervaloch musí kontrolovať dodržiavanie štandardov poskytovania sociálnych služieb; najmä aké sú sankcie za ich nedodržiavanie. Dohľad nad sociálnou službou je proces, ktorý ukazuje skutočný výkon, jeho porovnanie oproti štandardom a uskutočnenie manažérskych zásahov na odstránenie odchýlok od štandardov. Po vypracovaní plánu kontrol sa má kontrola vykonávať periodicky. Nemala by sa vykonávať len vtedy, keď sa objaví problém. Zároveň by sa nemala chápať len ako sankčný proces, ale v prvom rade ju treba chápať ako prostriedok na zlepšenie kontrolou zistených nedostatkov a prijatie účinných opatrení, zameraných napríklad na zamedzenie porušovania osobnostných práv prijímateľov, na ochranu zdravia prijímateľov za účelom predchádzania úrazom.
Všetky tieto pripomienky som odoslal v rámci pripomienkového konania. Keďže žiadna z nich nebola akceptovaná, považujem si za povinnosť oboznámiť Vás s našimi pripomienkami. Mám za to, že novela Zákona o sociálnych službách bola pripravená PROTI sociálne odkázaným občanom iba za účelom šetrenia finančných prostriedkov na sociálne najslabších.
Martin Halás v Bratislave 25.11.2011
