Musím povedať, že nebolo jednoduché zhodnotiť všetkých 119 návrhov. Boli sme na mnohých rokovaniach najmä s ľudmi, ktorí sa tejto problematike venujú dlhodobo, takisto ako aj s odborármi a vedením KOZ. Tu musím povedať, že sme sa snažili obojstranne nájsť cestu k sebe a zohľadniť to najdôležitejšie, ale myslím, že sme dospeli v tých najzávažnejších na spoločný názor.
Za najhoršie vyhlásenie ministra Mihála k návrhom v ZP považujem jeho názor, že podporia zamestnanosť. Nie je to pravda. Na Slovensku je 4 krát vyššia energetická náročnosť, ako je priemer EÚ a túto kompenzujú práve nižšie mzdy a najmä tlak zamestnávateľov na maximálnu produktivitu práce zamestnancov. Zamestnávanie považujú zamestnávatelia tradične za podružný problém a snažia sa ísť práve opačnou cestou zvyšovania efektivity, produktivity práce, tržieb a zisku na úkor zvyšovania zamestnanosti.
Z pohľadu navrhovaných zmien ZP si takisto musíme uvedomiť, že na zamestnancov nemôžu byť v žiadnom prípade prenášané riziká trhu, tak ako ich predkladá ministerstvo vo svojom konečnom návrhu. Podnikatelia predsa dostávajú za toto riziko odmenu v podobe zisku. Je preto neprijateľné, aby sme ho v takejto forme prenášali na zamestnacov.
Naspäť však k mojej myšlienke o skutočnom záujme o ZP. Dnes MPSVR vyhlásilo, že „Schránku na pripomienky občanov k ZP zahlcovali odborári aj SDĽ". K tomuto musím povedať, že ju nezahlcovala SDĽ, ale všetci tí, ktorým sme rozposlali našich 28 pripomienok, stotožnili sa s nimi a poslali ich vo svojom mene v kópii na náš email. Nepadlo však ani slovo o SMERákoch. Tí majú úplne iné starosti. Veď Machyna už odborárov v ich mene do ulíc vyhnal.
