Pani Woleková šíri dokonca poplašnú správu o ohrození tisícov životov, ako o dôsledku prezidentovho veta. Ide pritom o účelové zavádzanie. Zariadenie pre seniorov totiž v zmysle platného zákona, dostáva na osobu v krízovej sociálnej situácii finančný príspevok na konkrétnu osobu a príspevok na prevádzkové náklady. To by splnil aj bezdomovec, spomínaný pani Wolekovou . Umožňuje to však aj v súčasnosti platný zákon v §75, odst.5, 6. Zákon rovnako umožňuje, aby bývalý bezdomovec platil, keď dostane dôchodok v §74, odst.12. Ak ho nedostane, alebo bude jeho dôchodok príliš nízky a nemá rodinu, ani majetok, platiť nebude ani podľa novely zákona, pretože nezaplatená suma ostáva ako dlžobná pohľadávka podľa § 73, odst. 13. Otázka je, komu pripadne pomyslený Čierny Peter v zmysle pohľadávky v prípade bezdomovca. A rád by som poznal zariadenia, ktoré by sa podľa pani Wolekovej o prijatie uchádzali.
Pani Woleková žiada, aby neziskovky konečne po troch rokoch dostali zákonnú garanciu, aby za svoje služby dostali aj od spoločnosti zaplatené a tvrdí, že by im to mal umožniť novela zákon. Ide o zavádzanie, pretože už teraz platný zákon ukladá povinnosť obciam a VÚC uhrádzať neziskovkám náklady za sociálne služby podľa §75, odst.5, 6. Pani Woleková pritom neponúka žiadny korektný argument, prečo by mali neziskovky zo zákona poberať štátne peniaze daňových poplatníkov. O to sa totiž snaží pani Woleková, spoločne s vybranou skupinkou okolo pani Radičovej už dvadsať rokov. Práve v zmysle platného zákona už v prvom polroku 2010 bol vyplatený finančný príspevok napríklad aj neziskovke MEMORY, s ktorou sa spája meno pisateľky príspevku vo výške približne 60.000 euro na jeden polrok, čo je 526 Euro na jedného prijímateľa mesačne na denný pobyt. K tomu treba pripočítať úhradu od klienta, ktorá v prípade neziskoviek ostáva zariadeniu. Pre porovnanie priemerne ekonomické náklady za r. 2010 u verejného poskytovateľa v špecializovanom zariadení (teda v tom istom type zariadenia ako je Centrum MEMORY) pri dennej forme BSK vykazuje vo výške 648 Euro mesačne na jedného klienta. Teda ide o sumu, ktorú dostáva od BSK verejný poskytovateľ sociálnej služby, pričom úhrady od prijímateľa sociálnej služby sa vracajú späť do rozpočtu BSK.
O akom ohrození tisícok životov prijímateľov sociálnych služieb v neziskovkách teda hovorí pani exministerka? Veď v novele išlo o prenesenie finančnej záťaže na sociálne odkázaných a ich rodiny a to cez možnosť navýšiť platby v zariadeniach na úroveň minimálne vo výške 50% priemerných ekonomicky oprávnených nákladov (EON), taktiež ako lustrovať majetok sociálne odkázaných a ich rodín a to aj spätne, teda retroaktívne, čo je v rozpore s Ústavou SR. Alebo išlo o zmapovanie majetkových pomerov týchto občanov a možnosti dostať sa k ich majetku? Pritom vágny pojem EON umožňuje nekontrolovateľné navýšenie platieb vymáhaných nielen od prijímateľa sociálnej služby, ale aj následne v dedičskom konaní. Nepochybne však v prípade tejto novely zákona ide najmä o 47 milión eur dotáciu pre vybraných neverejných poskytovateľov.
Pani Wolekova sa zároveň oháňa spravodlivosťou a princípmi právneho štátu. Avšak svedectvom jej vedomostí je vyhlásenie, že „každý posudzuje spravodlivosť zo svojho subjektívneho hľadiska". Avšak práve to je úloha štátu, aby zabezpečil spravodlivosť pre sociálne najslabších a aby spravodlivosť nebola posudzovaná subjektívne. Prijatím novely zákona o sociálnych službách by išlo o vykonanie sociálnej eutanázie na sociálne odkázaných v ešte väčšej miere, ako je to teraz.
