Karol Mello, Ivan Lexa, Michal Kováč a Iveta Radičová
Začnem Radičovou a jej útokom na nezávislosť justície. Išlo o prepustenie Karola Mella na slobodu a rozhodnutie súdu, podľa ktorého sa má Michal Kováč ospravedlniť Ivanovi Lexovi za vyhlásenia o zavlečení exprezidentovho syna do cudziny. Radičová a celá jej vláda pritom hodila obe kauzy do jedného vreca. „Obraz slovenského súdnictva vytvárajú súdy svojimi rozhodnutiami. Dôveryhodné budú len vtedy, ak ich rozsudky budú charakterizovať čestnosť, odvaha a charakter."
Prepustenie Karola Mella je podľa mňa dôsledkom ťažko odpustiteľnej a ešte ťažšie pochopiteľnej procesnej chyby. Proste si to buď zaplatil alebo rozhodla niekoho „vyššia ruka". Rozhorčenie je preto na mieste. Prečo však dávať prípad Karola Mella do súvislosti s rozhodnutím súdu v spore na ochranu osobnosti medzi Ivanom Lexom a Michalom Kováčom? Ak platia Mečiarove amnestie, nie je právnymi prostriedkami možné preukázať, že exprezident Kováč má pravdu, keď obviňuje bývalého šéfa tajnej služby zo zavlečenia svojho syna do cudziny. Sudca v tomto prípade nerozhodoval podľa svojho osobného presvedčenia o vine či nevine Ivana Lexu, ale na základe aktuálneho právneho stavu. Vláda a jej predsedníčka by mali preto rešpektovať rozhodnutia nezávislých súdov a nemiešať sa do nich nekompetentnými a politicky motivovanými vyhláseniami, aj keď sa pri tom maskujú vznešenými slovami.
Rozhodnutie súdu v prospech Ivana Lexu je podľa mňa len ďalším argumentom pre prijatie ústavného zákona o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara, ktorými daroval beztrestnosť páchateľom štátom sponzorovaného teroristického činu. Keby sa vláda a jej predsedníčka, Iveta Radičová, riadili zdravým rozumom, pochopili by tento súdny verdikt ako výzvu. Preto vyzývam vládu a poslancov, zrušte Mečiarove amnestie, nech sa konečne dozvieme pravdu!
Neschopnosť vlády rozlišovať medzi procesnou chybou a právnou prekážkou je iba ďalším populizmom na získanie politických bodov a vystavuje jej zahanbujúcu vizitku. Ani vláda, ani premiérka, ani ministerka spravodlivosti, ani Ficova či Slotova družina nemajú v právnom štáte právo a nárok nerešpektovať súdne verdikty. Ich prehodnotenie sú totiž oprávnené robiť zase len súdy.
„Dobroš" Trnka, Jozef Čentéš, Richard Sulík a Róbert Fico
Podobne ako premiérka postupoval v piatok expremiér a poslanec Róbert Fico, ktorý na margo voľby Generálneho prokurátora „aplikoval" po svojom rozhodnutie Ústavného súdu tak, že sa snažil spochybniť konanie a platnosť voľby. Vyhlásil, že „Sulík opakovane zlyhal ako druhý najvyšší ústavný činiteľ, keďže zvolal dnešnú schôdzu Národnej rady na základe ustanovení zákona, ktorým Ústavný súd pozastavil účinnosť". Rozhodnutie Najvyššieho súdu sa pritom týkalo tajnej voľby, ktorá bola dodržaná. Je to preto iba ďalší SMERoidný justičný populizmus. Súdy a vymožiteľnosť práva by mali slúžiť predovšetkým nám, občanom, aby sme sa vedeli domôcť svojich nárokov. Chceme predsa, aby súdy fungovali pre všetkých a nie pre vyvolených.
Politici majú právo - a povinnosť - pripraviť súdom taký legislatívny rámec, ktorý im umožní rozhodovať nielen v súlade so zákonmi, ale aj morálkou a etikou. Politici to dlhodobo flákajú a len komentujú rozhodnutia súdov, ktoré sa im nepáčia, alebo nehodia. Nerešpektovanie rozhodnutí súdov a demagogická interpretácia justičných rozhodnutí politikmi škodí spravodlivosti rovnako ako samotné procesné chyby.
Radičová a Fico, prestaňte používať justíciu na politický boj a kauzy, rešpektujte rozhodnutia súdov a potom možno bude mať justícia šancu fungovať pre nás všetkých. Dúfam.
