Vo väčších mestách, ako je Bratislava, je koncentrácia dúhových realitou. Ale to nie je problém. Môj problém je, že istí predstavitelia zákonodarnej moci ignorujú iné, podstatnejšie fakty. Napríklad, že pán Sulík je rozvedený, má deti z niekoľkých manželstiev, poukazuje pritom na „cumľanie sa v trenírkach pána Fica na letisku". Sprosté invektívy. A poslanec Stanislav Fořt namiesto toho, aby prezentoval svoje aktivity ako poslanec Národnej rady hovorí v Sme iba o svojej sexuálnej orientácii. Mňa osobne toto vôbec nezaujíma. Ani to, ako vychádza s poslancami KDH. Skôr ma zaujíma, prečo SAS zo svojich 120 sľubov presadila iba spojenie TV a Slovenského rozhlasu a prečo si zo svojich predvolebných sľubov urobila trhací kalendár.
Prečo sa viac hovorí o dúhovej menšine ako o rodine? Aké miesto má potom rodina pre týchto poslancov? A ako môžeme od niekoho z našich politikov čakať, že budú stavať nájomné byty pre mladé rodiny? Na 100 manželstiev uzavretých na Slovensku pritom pripadá 48 rozvodov. Preto ja chcem bojovať za rodinu a jej práva.
Neviem, aké hodnoty vyznávajú dúhoví, niekedy to vyzerá, že sú radi, že ich je pred, počas a po ich pochode vidieť. OK, ale ja si naopak myslím, že prioritou nás všetkých, vrátane médií, by mala byť RODINA. Najmä Tá nedúhová. Tá je ohrozená. A kto sa jej venuje? Kto vysiela, či píše o problémoch rodín? Ako majú žiť a vyžiť s jedným, či dvoma deťmi? Zdá sa vám, že v médiách dostávajú problémy osamotených matiek s deťmi rovnaký priestor ako spomenuté pochody? Prečo napríklad nepodajú poslanci a média pomocnú ruku im. Myslím si, že ich problémy sú podstatne väčšie v porovnaní s dúhovými. Príliš veľa otázok. Moja odpoveď je: Venujme sa radšej Dňu detí, Dňu matiek, Dňu otcov a Medzinárodnému dňu rodiny.
Prečo sú tieto dni mediálnymi prežitkami a byť moderný znamená byť dúhový? Možno len jednoducho dúhoví ovládajú médiá?
