Na našich stretnutiach seniorov sme kedysi vypískali aj vtedajšiu prezidentku Čaputovú a premiéra Hegera. Hoci z toho existuje videozáznam, nikoho z nás nenapadlo ho zverejniť, nieto ešte z toho robiť virálne video na sociálnych sieťach. Je to úbohé, keď to niekto robí len preto, aby niekoho zosmiešnil.
Je až otravné sledovať, ako SME, Denník N a Aktuality dokola zosmiešňujú ministerku Šimkovičovú. Faktom je, že sa nebála zostať medzi ľuďmi, aj keď to nebolo pohodlné. A to si zaslúži rešpekt, nech si o jej politike myslí kto chce, čo chce.
Keď prišla medzi nás prezidentka Čaputová, prečítala len vopred pripravený prejav. No keď viac než stovka seniorov z celého Slovenska začala nahlas vyjadrovať nesúhlas, radšej sa rýchlo stiahla. Nešlo o neúctu – ale o prirodzený, silný nesúhlas s tým, že prezidentka našim problémom vôbec nerozumela. Ale to už dnes všetci vieme.
A premiér Heger? Ten nemal ani toľko empatie ako prezidentka. Namiesto toho, aby mlčky prijal kritiku, začal sa dožadovať vysvetlenia, prečo s ním nesúhlasíme. Aj preto sme ho vypískali.
Obidve tieto stretnutia sú zachytené na videu, ale nikto z nás ich nerozširoval po internete. Nešlo nám o lajky, kliky ani mediálne výstrely. Bolo to len obyčajné ľudské vyjadrenie nesúhlasu – a to isté sa deje aj dnes pri ministerke Šimkovičovej. Ľudia reagujú.
Rozdiel je však v tom, ako sa správa verejnosť a ako sa správajú médiá. Keď skupina občanov vyjadrí nesúhlas, je to úplne legitímne. No keď sa k dehumanizácii uchyľujú redakcie ako SME, Denník N či Aktuality, je to už ďaleko za čiarou. A obávam sa, že to ani nechcú pochopiť.
Tento blog nie je obhajoba ministerky Šimkovičovej. Je to konštatovanie, že na „svojich“ sa pozeráte ako na bohov, morálne autority. A zabúdate, že národ možno dnes chápe viac Šimkovičovú ako Čaputovú.
