„Nezistil podmienky na podanie žaloby...“
V piatok sme sa dozvedeli, že generálny prokurátor Maroš Žilinka nepodá návrh na rozpustenie ĽSNS. Hovorca generálnej prokuratúry Skladan uviedol, že „Generálny prokurátor SR nateraz nezistil podmienky na podanie žaloby na rozpustenie politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko podľa paragrafu 384 a nasledujúce Správneho súdneho poriadku,“. Lajkovi by sa tak mohlo zdať, že na prokuratúre buď pracujú amatéri/rky, alebo snáď nevidia, to čo vidí zvyšok Slovenska.
Hlavným dôvodom pre rozpustenie fašistov podľa paragrafu 384 je ohrozovanie demokracie. Ak teda spochybňovanie holokaustu, urážanie a ohrozovanie azda všetkých menšín, hlásenie sa k fašistickému Slovenskému štátu, hajlovanie, používanie pozdravu „Na stráž!“, rozdávanie šekov s nacistickou symbolikou, vytetované hákové kríže a pochodovanie v gardistických oblekoch nie sú ohrozovaním demokracie, tak potom na Slovensku, zdá sa, vládne bezhraničná sloboda slova.
Slovenská pospolitosť = ĽSNS
V roku 2006 generálny prokurátor Trnka Kotlebovú stranu Slovenská pospolitosť - Národná strana rozpustil. Od tej doby sa okrem fasády medzi kotlebovcami nič nezmenilo. Neschopnosť prihlásiť sa k demokratickým hodnotám a názorové vyčlenenie sa od civilizovaného sveta tak Kotlebu a členov/nky jeho hnutia odsudzuje len na jednú pravdu. Nácek si, náckom ostaneš.
Gardistické uniformy možno vymenili za obleky a hajlovanie za podávanie rúk, no nenechajte sa zmiasť. Vo voľnom čase si stále radi nakreslia hákač, či zbijú niekoho, kto sa im nehodí do ich bieleho, vyholeného sveta.
Nádej zhasla
Rozpustenie fašistov iniciovali najmä strany Za ľudí, SAS a PS, a teda azda jediné strany v slovenskom parlamente, ktoré sa jasne vedia vyhraniť od extrémizmu a klérofašizmu (pozdravujem rodinu Kuffovcov). Úprimne ma však prekvapuje, že tieto strany nie sú schopné vidieť širší kontext toho, že na Slovensku máme minimálne dve strany s fašistickou aurou.
Po tom, čo generálna prokuratúra rozhodla, že fašistov rozpúšťať nebude, zavládlo najmä medzi priaznivcami PS veľké sklamanie. Okrem toho, že PS sa opäť upriamuje na tému, ktorá reálne zaujíma tak 1% obyvateľov/liek Slovenska, poďme sa pozrieť na to, prečo vlastne nemá zmysel fašistov rozpúšťať.
Nemeckí náckovia
Pre lepšie pochopenie argumentu proti rozpusteniu fašistov, sa pozrime na osud nemeckej strany Nationaldemokratische Partei Deutschlands (NPD). NPD je stelesnenie všetkého, čo povojnový nacizmus môže len predstavovať. U členov/niek tejto strany sa niekoľkokrát našli materiály oslavujúce nacistické Nemecko, medzi ich agendu patrí snaha o zvhrnutie aktuálneho modelu riadenia štátu, či revízia nemeckého územia so snahou o obnovenie predvojnovej veľkosti Nemecka. Bez debaty sú tak členovia/nky pohrobkami NSDAP.
Strana bola založená ešte v roku 1964 a v následných voľbách (1965) získala dve percentá voličských hlasov. Najlepší výsledok strana dosiahla v roku 1969, kedy s 4.3% zostala pred bránami spolkového snemu, do ktorého na vstup treba minimálne 5%. Nasledujúce roky sa strana nedostala ani cez jedno percento. Pomohla jej až anti-EÚ rétorika, keď v roku 2009 strana získala 1.8%. Nasledujúce voľby už strane zobrala hlasy pravdepodobne umiernenejšia pravicovo-populistická Alternative für Deutschland (AfD), ktorá vznikla v roku 2013.
Spolkový ústavný súd 5-krát odmietol rozpustiť NPD, naposledy v roku 2017. Dá sa povedať, že odôvodnenie bolo rovnaké ako v prípade slovenských fašistov - nedostatok materiálu. NPD tak stále funguje, o tom či žije, by sa však dala viesť polemika.
Nerozpúštajte ich!
Predstavme si však iný scenár, a to, že by fašistov naozaj rozpustili. Skupinka pomýlených by stále chodila 14. marca oslavovať na Tisov hrob založenie fašistického Slovenského štátu, vo voľnom čase by si vymalovávali hákače, medzi svojimi sa zdravili „Na stráž!“ a vinili za svoje spackané životy Rómov a homosexuálov. Následne by sa o rok opäť zišli, utvorili si svoju 100 člennú skupinku a založili stranu. O rok by ich opäť volilo cca 5% obyvateľov/liek Slovenska, ktorí/é vedú mrzuté životy v sebaľútosti a inteligenčnej chudobe. Demokratická spoločnosť by sa tak mohla opäť snažiť o to, čo už raz dosiahla a donekonečna by mohla hrať naháňačku s náckami.
Proti fašistom sa nebojuje ich rozpúšťaním. Proti fašistom sa bojuje tak, že strany, ktoré to myslia so Slovenskom vážne s nimi nebudú koketovať, s fašistami sa bojuje tak, že si priznáme vinu na smrti 70 000+ židov, homosexuálov, Rómov, ľavičiarov a všetkých ostatných, ktorí boli slovenským fašistickým štátom poslaní na smrť vo vyhladzovacích táboroch. Kto nevidí, že Slovensko nemá vysporiadanú svoju minulosť, buď vidieť nechce alebo je zaslepený. To, že v roku 2022 sedia fašisti v parlamente a spoločne dosahujú v prieskumoch 10% je výsledkom nezvládnutého školstva, nárastu polarizácie spoločnosti, legitimácie extrémistov a neschopnosti vymaniť sa z ľudáckeho zmýšľania. Len si všímajte, ako nám to tu pomaličky ale isto, všetko hnedne. Aj Hitler mal v roku 1928 2.6%.
Darmo sa budeme pokúšať fašistov rozpustiť, keď „elita“ národa si s fašistami bude podávať ruky, tľapkať ich po pleciach, prosiť o podporu, či dokonca obraňovať. Ako povedal ruský spisovateľ Lomonosov „Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený ju prežiť znova.“ Tým naozajstným rozpustením fašistov nie je použitie paragrafu, ale silná občianska spoločnosť a vzdelaný národ.
