Z minulosti nás zaujíma len, čo kto povedal a kedy nám kto ublížil ...Načo? Z minulosti by sme mali čerpať ponaučenia pre naše ďalšie bytie .
...Všetko sa deje tu a teraz. Len nás matrix rozhodil. A všetko, čo je nové je hneď dobré. Každá novinka. Len sme to nestihli ani vyskúšať. A potom nám odrazu naši noví vedci povedia, že výskumom prišli na to, že vlastne slanina je zdravá a šmalec obsahuje nejaké mastné dzinzdiky, ktoré náš organizmus potrebuje ..Zvláštne.
Zastavíme sa len, keď sa niečo stane.
Niečo zásadné.
Niečo, čo nás zasiahne..
A vtedy začneme dumať a premýšľať, ale nevidíme cestu, nevidíme kvety okolo cesty.Volame to burina.
Luka neexistuje treba ju pokosiť novou kosačkou na milimetrový trávnik. To je IN. Lúka je OUT .
Burinou je aj skorocel, aj materina dúška ...burinou je vlastne všetko, čo nepoznáme. Lebo nás to nikto neučil. Lebo to odrazu nie sú podstatné veci. Podstatné je všetko virtuálne, všetko na, čo môžeme my a naše deti čučať cez monitor .
Ale vieme, že 250 Megova karta ju už na prd a 4 Giga už je pomaly malo na všetko. Na naše poznámky, spomienky, na náš virtuálny život. Kde sa nám cez sieť pozrú až do riti, ak už tam náhodou nemajú základňu, len mi nič netušíme. Lebo nám chyba zdravý rozum, úsudok a hlavne vlastný názor na tento zvláštny svet.
Ako na to? Zastavte sa a začnite zvažovať priority. Nadýchnite sa, privoňajte k lúke, lesu a smradu z výfuku, k vášmu psovi. A zacnite žiť.
Martin Hruška -Di Manzzini
