Ako šaty nerobia človeka

Jeho samého možno opili (neopili, ide v tom s nimi). Mňa nie.

Kolesá času na Slovensku sa práve zastavili a so škripotom sa pomaly začínajú krútiť v čase naspäť.

V parlamente bola nafilmovaná krádež. Netrápi to zlodejov (ktorí hneď po odhalení nepovedali "prepáčte" a nezložili mandáty), netrápi to predsedu parlamentu (ktorý hovorí "skutok sa nestal"), netrápi to predsedu vlády (ktorý hovorí "to nie je moja starosť"), netrápi to ani opozíciu (ktorých nebolo "dosť prítomných"). Dokonca, netrápi to ani políciu a generálnu prokuratúru (pre ktoré akékoľvek konanie "nevyplýva zo zákona")

Všetky kompetentné orgány tejto krajiny zlyhali a tým vydali o sebe pravé svedectvo.
Jediní, komu záleží na práve a pravde v tejto krajine, sme my občania. A sme v tom sami.

Ako ostatní občania v iných totalitných režimoch na svete.

Dobré ráno, vlasť moja. Už rozumiem.

Ale začal som šatami, ktoré nerobia človeka. Áno, šaty z vás človeka neurobia, šaty vás len dostanú "medzi ľudí". Tam môžete síce chvíľu hrať komédiu a ako sa papagáj naučí pár slov, vy sa môžete snažiť nejaký čas hrať na ministrov spravodlivostí, vnútier, na premiérov a prezidentov, ale to, čo ste vlastne zač, spoľahlivo vypláva na povrch, akonáhle budete prinútení okrem zjavu prezentovať i svoju ľudskosť.

Ako sa to robí?

Jednoducho. Stačí chcieť. Stačí rovno stáť. Stačí ochota, dodržané čestné slovo. Stačí byť, tak ako si. Neochvejne na strane spravodlivosti. Pri svojom spolublížnom, občanovi. Stačí mať ochotu vykonať viac, ako prikazuje papier. Stačí mať vieru. Byť človekom znamená často prezentovať viac ako "musíme", a nie vždy, keď sa nám to hodí. Znamená to za správne veci bojovať z princípu, nezištne a neúnavne. Byť ľudským znamená vedieť niesť bremeno osamotenia a nepochopenia, vedieť slúžiť ideálom. Byť úprimný a veriť si.
To potrebuje človek bez šiat a nebude na smiech.

V dnešných dňoch len žasnem, čo všetko si môže navliecť ľudské šaty. A ako ich ihneď zradí lámaná slovenčina, pach alkoholu, hlboko ohnutá chrbtica, lož, chamtivosť a zbabelosť, zločin a nekonečné žvásty o sociálnej spravodlivosti a boji proti neprávosti. Nastrčený hovorca, agresívny tón, buchnutie dvermi, vyhrážky, arogantný smiech do tváre desiatok novinárov, tykadiel ľudských bytostí chotára slovenského.

Nikdy neverte tým, ktorí nosia Slovensko na tričku. Tí ako prví ho vždy zradili. My, ktorí ho milujeme, ho nosíme v srdci.