Naši veriaci.
Falšovanie Slotovho podpisu Rafajom v túžbe po nezaslúžených peniazoch zachytili novinári na kameru. Evidentne a nespochybniteľne.
Popreli to. Jeden aj druhý. Evidentnú a nespochybniteľnú lož odobril zástup hlásnych trúb vládnej koalície, na čele s megafónom Paškom, ktorí "uverili". V televíznych diskusiách a na otázky novinárov natliachali kilometre klamstiev. Poslancom vládnych strán sa podarilo okradnúť občanov tejto krajiny o ďaľšie desiatky tisíc korún vyplatené bez zásluh a v rozpore so zákonom. V priamom prenose, naživo, bez škrupúľ, bez zaváhania. Polícia, generálna prokuratúra, prezident - všetci nechali občanov svojej krajiny v "štichu". Paradoxne, keď sa "nechce", môžeme sa aj pos*ať.
Mesiáš.
"Do troch minút odvolám...", "Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradlo za...", "Gašparovič sa diskvalifikoval tak, že by už nemal...", "Áno, použite Majster Poriadok a už nikdy žiadne škvrny..." I náš premiér, najbližší priateľ človeka milión, klamal nespočetne mnoho krát. Klamal a prevracal kabáty tak ako Slota s "kysuckou nánou"(c), keď sa na čas odhalil ráštep na perách SNS. Naštastie sa všetko na dobré obrátilo a slovenská národná sranda pokračuje.
Tender ako ten nástenkový - úmyselne "neverejne zverejnený" a priklepnutý firmám blízkym človeku, ktorý podľa verejne dostupných informácií kradol už v mladosti, alkoholikovi, ktorý nespočetne mnoho ráz porušil rasistickými a nenávistnými výrokmi voči vlastným občanom minimálne všetky hranice slušnosti, ak nie zákony tejto krajiny a nikdy nebol za ne odsúdený, bol dlhé mesiace ututlávaný, zametaný pod koberec v nádeji, že predsa len európske prachy dorazia tam, kam majú. Že v EÚ osprostejú na "slovenský obraz". Omyl. Nie sme tak celkom z jedného súdka, my európania. Korupcia v našej krajine za ich
peniaze im popráve nevonia. Dorazil jeden list a rozhýbal i najsociálnejšieho premiéra v histórii vesmíru. Vďaka ti Aštar.
Či Chuck Norris?
Proste vám, ktorí dokážete pohnúť tým hranatým monolitom. My už nemáme síl.
Inteligencia, doktori práva, kresťania katolíci. Ministri, premiéri, prezidenti... jednoducho nádhera. Reprezentácia ako lusk. Byť tak cudzincom (trochu sa tak cítim), ani nechcem vedieť, čo za lúzu to tu vlastne žije.
Ale takto to predsi ďalej nejde, boha!
Svetlo na konci tunela?
Napriek tej celkovej slovenskej sebakatastrofe, cítim slabučký záchvev nádeje v lepšie časy. Je ním Iveta Radičová. Politička, ktorá tak isto ako mnohí iní robí chyby. A ako je zrejmé z posledných dní, aj hrubé chyby, ktoré by robiť nemala. Narozdiel od všetkých vyššie menovaných však má niečo navrch, niečo, čo tu už dávno nebolo. Svedomie. Vie svoje chyby nielen priznať, odhaliť, ale aj vyvodiť z nich dôsledky. Vie sa vzdať funkcie, zrieknuť sa mastného platu, vie odísť, keď je to nevyhnutné pre pokoj jej duše a pre plamienok nádeje na zmenu pre všetkých slušných ľudí tejto krajiny, ktorý sa rozhodla nezhasnúť. Napriek nešťastným udalostiam so zbrklým hlasovaním pani Radičová definitívne potvrdila, že to so svojou krajinou myslí úprimne a moje presvedčenie, že bude raz (ak nie prezidentkou) dobrou premiérkou tejto krajiny len spevnelo. Iveta Radičová reprezentuje konečne ten druh politika, na ktorého jedinom skutku sa budú trieštiť gigabajty tlachov či mlčania Čížov, Slotov, Mečiarov, Zmajkovičových, Paškov,
Čaplovičov, Kaliňákov, Janušekov, Počiatkov, Ficov a Gašparovičov...
Ja som síce dnes nelietal na lietadle okolo Lomnického štítu, a nedojil svoju vlasť ani len pohľadom, Slováci a Slovenky, verím však, že isté rozdiely medzi našimi vyvolenými by nám odteraz mohli byť zrejmejšie.
