Slovenská národná straka

V každom prípade, keby ste mali job, nejaké tie drobné sa vo vačku iste nájdu. Ak ho nemáte, nejaký si zoženiete, aby ste sa v tak trápnej situácii neocitli. Ale musíte chcieť robiť, to je podmienka. Ak sa vám nechce makať, je možné mať peniaze aj inak, ale to by ste museli to oné, museli...no proste kradnúť, no. Ale, no veď, no. Veď ako v prírode. Zoberte si, taká straka. To vám je taký fasa vták, poletuje si cik-cak po lese, sem tam si nejakú zanôti (veselej je nátury) a kde-tu niečo potiahne. Sveta je mu žiť, veď kto že by ho vinil, lapal, tak to v prírode chodí. Medzi zvieratami. Aj medzi ľuďmi, teda veľkými zvieratami to tak chodí. Rozdiel je len v tom, že zvieratko (to skutočné) si nevie pred (počas, po) tým ako niečo šlohne nakakať do zobáčika. To je vlastné len tým našim, ľudským. Ani Slovenská národná straka Jano nie je výnimkou. Práve naopak, je žiarivým príkladom veľkého zvieraťa, ktoré si zo živočíšnej ríše odskočilo medzi nás ľudí a pekne sa udomácňuje. Straka Jano - ja viem, rody sa mi trošku miešajú a nechcem tým naznačovať, že by bol/a strakou "buzerantom/tkou", alebo čo. To v žiadnom prípade, nebudem vulgárny, nebojte sa.

Predseda SNS (strany so storočnou tradíciou poctivej práce, ako rada zdôrazňuje samotná straka a iné popredné vtáky tejto partaje) má síce job, ale do roboty nechodí. Napriek tomu plat berie. A mastný. Aby bolo jasné - Jano Straka robí v parlamente - to je fabrika na varenie, pečenie, lisovanie a valcovanie usmernení, nariadení, zákonov a prikázaní (a teraz na chvíľu neberme do úvahy, že im to tam neustále kadejako prihára a smrdí na celý chotár), ktoré majú za úlohu všemožne zjednodušiť, uľahčiť a skvalitniť životy nás, ostatných vtáčkov letáčkov. V tejto fabrike na krajšie zajtrajšky muklujú vtáci, ktorých sme si vo voľbách vybrali, aby poctivo a tvrdo makali, zveľaďovali naše spoločné statky a my ich za to veľkoryso a štedro platíme. Taká je dohoda. Tetrovy a pštrosy, husy a sliepky, či azda najpočetnejšie supy a papagáje... nech sú už tí vtáci akýkoľvek, blbé je, keď sa medzi nimi vyskytne straka.

Takáto straka sa práve "vyskytla". (a nie že by bola jediná-isto sa teraz bude snažiť okakať okrem seba aj iné straky). Nie len, že do roboty nelieta, po poštovom holubovi dokonca ani ospravedlnenku nepošle. A to nie je všetko. Nie len že nepošle ospravedlnenku, ona pošle papagája, aby do prezenčky vyďobal jej ctené meno. Akože nelieta na harleji, ale je prítomná a peniažky si "odrobila". Straka takto pomocou svojho papagája zo slovenskej fabriky na krajšie zajtrajšky ukradla celkom slušnú porciu vtáčieho zobu... Papagája pri lupe prekvapili náruživí ornitológovia, no keď mu položili pádnu otázku ohľadom jeho peria, zatváril sa ako hlucháň, vypol hruď ako orol tatranský, bojovne zaškriekal a viac ho nebolo.


Nuž čo s tým? Ak toto nie je posledný test pudu sebazáchovy a hraníc tolerancie holubičieho národa spod Tatier, tak naozaj neviem, čo iné by ním malo byť. Mohol by mať toľko súdnosti, že zo svojho stredu konečne vypudí nenásytnú straku aj s jej perepúťou. Pretože je naivné dúfať, že straka Jano v nej je kukučím mláďaťom. Minimálne toho papagája podhodila kukučka tiež.
Slovenská národná straka ako druh je dlhodobo známa chamtivosťou, pokrytectvom, neslušnosťou a hlúposťou. Myslím, že drvivá väčšina ľudstva si vystačí v živote s jedným vtákom. Mať ich viac – a takýchto – je naozaj zbytočný luxus.

Takže, Jano a Rafael - priami, čestní chlapi, národovci, kresťania katolíci, vysvetľujte.

P.S.: Vďaka, Sme a ostatní novinári. Robíte svoju prácu výborne. Aspoň niečo v tejto krajine funguje, tak ako má.