Vianočný bordel

Vianoce už nie sú tým, čím boli. Rodinnú pohodu vystriedali obchodné reťazce. Sadáme si za štedrovečerný stôl uponáhľaní, rozhnevaní, unavení. Začína sa divadelné predstavenie, tragikomédia, na šťastné a veselé. Plníme si bruchá a zvyšky vyhadzujeme do koša. Svedomie zanesené nánosom egoizmu nám nedovoľuje vidieť vianočnú pohodu v Afrike. Pri hodine deťom si kúskom citu pohladíme spolupatričnosť. Pošleme „sms" a máme to v suchu. Pod stromčekom nájdeme značkové veci, ktoré stvorili malé deti za pár drobných. Nezabudneme pripomenúť deťom, že je kríza. Pre mnohých naozaj je. Kríza Vianoc, ktorá sa udomácnila aj na našom trhu hodnôt. Za stôl si sadá čoraz viac neúplných rodín, poprípade rodín nakazených hnevom. Ježiš sa stále rodí do maštale. Stále niekto príde, kúsok tu poupratuje, no stále tu zase niekto aj našpiní. Svet už dávno takto oslavuje. Milióny ľudí sa modlí za stolom, aby sa vojaci vrátili domov. Sadáme za stôl a vstávame tak isto nakazení. Žiadna zmena, ktorá by smerovala k lepšiemu. Veď o rok sa zase budeme naťahovať, kto bude mať službu. Pošliapeme si po adventnom čase a zapijeme nový rok. Tak šťastné a veselé. Možno o rok absolvujeme to isté. Možno.