Nevidel by som nič zlé na tom, že človek sa usiluje o určitú úroveň. Práve naopak. Mali by sme sa snažiť, aby náš život mal zmysel. Popritom však netreba zabúdať, že to isté právo majú aj ostatní. Zmyslom, by mala byť v prvom rade láska. Láska k rodine, žene, mužovi, deťom. Načo je nám kariéra bez rodiny, priateľov? Niektorí to už zažili. Príde nečakane smrť, neúspech, nešťastie. Zo sekundy, na sekundu sa nám mení, niekomu rúca svet. Vtedy sa nám akosi, aj vyššia mocnosť začína pozdávať. Prirodzené, lebo nechápeme čo sa deje. Sme stratení a nemáme slov. Možno niekto sa ocitne úplne na konci so silami. Siahne si na život. Nepochopiteľné, no zároveň tak časté v našej spoločnosti. Pritom možno len stačilo viacej lásky. Pochopenia pre toho druhého. Stačí len zmierniť nároky na životný štýl. Nie všetko čo sa leskne je zlato. Tak ľahko zabúdame, že skutočná hodnota je v nás.
30. apr 2009 o 22:39
Páči sa: 0x
Prečítané: 801x
Život na pokraji
Človek niečo preskáče, vychodí školu, zamiluje sa a aj napriek tomu mu stále niečo chýba. Rád by niečo výnimočné, veľké, pri čom by ostatný uznanlivo kývli hlavami. Tomu nás učí náš svet. Plný úspešných ľudí a určitej životnej úrovne. No zrazu príde neúspech a čosi sa zlomí. Zovšednie a strácame dych.
Martin Hudák
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
