Na tlačivo napíšem hocičo a žiadnu daň nezaplatím. Do konca života na daniach ukrátim štát asi tak o 0,05 % z toho čo tento podnikateľ, ale pri mojich príjmoch a rastúcich cenách mi to dobre padne. Náš demokraticko-kresťansko-socialisticko-liberálne-národne svojbytný štát mi nič nespraví, ako iným predo mnou. Tí čo za Mečiara sprivatizovali 100 miliardový majetok za 20 % ceny, ani tunelári štátnych podnikov nemuseli z tohto zisku platiť daň. Tí čo pôžičkami na túto výhodnú kúpu a iné drobnosti spravili bankám viacmiliardovú „sekeru“ to tiež nevrátili, ani nikto z bankových manažérov a členov štátneho dozoru, ktorí to umožnili, neniesol hmotnú zodpovednosť. Za Dzurindu sa na dlh poskladali občania. Keď sa im to skladanie nebude páčiť, znova zvolia R. Fica či iného ľavičiara tretej cesty. Ten pridá 60 eur k vianočnému dôchodku, pracujúcim sociálne a národne cítiace reči a všetkým rovnako cítiacich sudcov a najvyšších ústavných činiteľov, niekoľkým garážovým firmám 3-4 miliardy a bude nám fajn. Len si treba požičať a nezaplatiť aspoň pár miliónov, aby som netrpel núdzu, keď potom bude ďalšia pravicovo reformná vláda zachraňovať rozpočet zvyšovaním daní, odvodov a cien potravín a bývania, ktoré postihnú tých chudobných. Alebo po známosti získať lukratívnu, a pre štát nevýhodnú štátnu zákazku. Keby ju náhodou štát zrušil, tak na našich nezávislých demokratických súdoch vysúdim za pár týždňov 100 miliónov odškodného, ako reklamný majster F. F., ktorý robil volebné kampane pre našich najlepších národne a sociálne orientovaných politikov. Tak sa určite dostanem aj do televíznej smotánky.
Potom som sa zobudil, a uvedomil si pár drobných zádrhelov. Nebol som členom komunistickej strany, ani Štb. Rodičia neboli pred novembrom ´89 šéfmi v žiadnom štátnom podniku, banke či úrade. Rozvracal som republiku tým že som počúval BBC a Hlas Ameriky, a čítal zakázané knihy. Dokonca som na námestí zapaľoval sviečku, a uskakoval pred vodným delom keď v televízii dávali Angeliku. Ani po novembri som nevstúpil do žiadnej politickej strany. Nepreskakoval som vatry zvrchovanosti. Netykám si s nikým, kto je vážne podozrivý z členstva v mafii. Necikám z terasy. Za 30 rokov som nikomu vulgárne nevynadal ani nedal po hube. Nikto mi nepriniesol pár miliónov v igelitke, ani nepožičiava Bentley, jachtu a lietadlo. Nestretám sa na jachte v Chorvátsku s ministrom ani manažérmi slovenských finančných žralokov. Nemám spoločnú fotku zo súkromnej párty s hovorcom pána prezidenta.
Takže musím začať chystať poctivé daňové priznanie. V noci, alebo si spraviť neplatené voľno, lebo ako všetci drobní „súkromní podnikatelia“ nemám zaplatený ani deň dovolenky či štátneho sviatku. A nezabudnúť dôkladný výkaz pre zdravotnú poisťovňu, aby mi náhodou nechýbali zabudnuté 2,5 eura. Veď mi za desať rokov prispela na tri plomby a 4 eurá na okuliare, ku ktorým som doplatil iba 35. A začať rozmýšľať, z čoho budem platiť Miklošom chystané zvýšené odvody, keď nebudem mať pár týždňov prácu a žiadny príjem.
O takejto "demokracii" sa nám veru v marci 1988 a v novembri 1989 ani nesnívalo. Všetci naši politici sa však okrem svojich platov a poslaneckej imunity zhodujú aj na tom, že Slovensko je ich zásluhou štandardný demokratický právny štát. Na to sa dá stručne odpovedať iba tak ako hlavná postava Krylovej Písne neznámého vojína: „... nas..t, jo, nas..t.“
Písané o polnoci 25.marca 2011
