Hodnoty strán a voličov
Voličmi KDH sú prevážne kresťania so silným a konzervatívnejším chápaním svojej viery, a konzervatívni demokrati odmietajúci komunizmus. Vedenie KDH sa od svojho vzniku najdôslednejšie usilovalo presadiť niektoré zásady kresťanskej morálky do politiky, a patrí k stranám ktoré najviac usilovali o reformy a bojovali proti mečiarizmu. SMER podporujú najmä bývalí komunisti a bývalí voliči HZDS a SDĽ. Sú však medzi nimi aj bývalí voliči SDKÚ, SOP a podľa niektorých prieskumov SMER (podobne ako istý čas HZDS) podporuje viac kresťanov než KDH. To znamená značne ľavicovejšiu a premenlivejšiu hodnotovú orientáciu, a silnejšiu vieru vo svojho vodcu u voličov SMERu než u voličov KDH. Zakladateľ a vodca SMERu je bývalý kariérny komunista a člen postkomunistickej SDĽ, ktorá spolu s HZDS, SNS a ZRS podporovala politiku hrubých čiar za minulosťou a nedodržiavanie lustračného zákona. Spochybňuje zločinnosť komunistickej diktatúry a význam Novembra 1989. Keď 4 roky vládol spolu s nacionalistickou SNS a Mečiarovým HZDS, znova sa zvýšil podiel bývalých komunistov vo vláde. Teraz sa hlási k sociálnej demokracii, ktorá ani na západe dostatočne dôrazne neodsúdila komunizmus, s ktorým má mnoho spoločných ideových a politických hodnôt. Blízkosť hodnôt KDH a SMERu je do značnej miery úmerná „blízkosti“ hodnôt kresťanstva a komunizmu.
Viera a morálka
Základnou kresťanskou hodnotou je viera v osobného Boha duchovnej podstaty, Ježiša Krista, ktorý založil Cirkev a večný život, ako je to sformulované v „Credo“- vyznaní viery. Táto viera motivovala mnohých kresťanov k tak obetavej službe blížnym, ako žiadna iná, a tisíce pre ňu obetovali život. Vierou a ideovou podstatou komunizmu je ateistický materializmus. Komunisti sa všade kde vládli usilovali každé náboženstvo vrátane kresťanstva všetkými dostupnými prostriedkami zlikvidovať.
Kresťanstvo hovorí, že základné morálne princípy formulované v Desatore platia nemenne vždy a pre každého. Komunisti hlásajú že morálka je premenlivá v závislosti od materiálneho vývoja, a možno ju z mocensko-politických dôvodov meniť. Komunistický štát ju menil z rozhodnutia šéfov KS, liberálny demokratickým hlasovaním, alebo niekedy aj menej demokratickým rozhodnutím sudcov, úradov v Bruseli či šéfov médií. To je účelový morálny relativizmus, ktorý má ateistický komunizmus spoločný s ateistickým liberalizmom. Socialisti, komunisti a liberáli podnes rovnako útočia proti Cirkvi pre jej požiadavku dôslednej ochrany každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, a jej postoje v oblasti sexuálnej morálky a "tradičnej" rodiny ktorú tvorí žena, muž a deti. Ukážkovým príkladom bola u nás liberálna strana ANO bývalého komunistu a milionára P. Ruska. Zákony o rodine a interrupciách, ktoré vydávali komunisti keď boli pri moci, boli tiež v rozpore s kresťanským učením.
Politické hodnoty
Kresťanstvo sa neviaže na žiadny politický systém. Základnou požiadavkou Biblie i súčasnej Katolíckej Cirkvi na politiku a štát je spravodlivosť. Kresťanstvo svojim učením o bytostnej rovnosti všetkých ľudí výrazne prispelo k súčasnému chápaniu základných ľudských práv, slobody a demokratickej rovnosti všetkých občanov. Komunizmus hlásal, a všade kde sa dostal k moci aj realizoval ideu totalitnej diktatúry. S odvolaním na svoju základnú tézu o vedúcej úlohe Komunistickej strany a triedneho boja delil ľudí na tri kategórie: Nedotknuteľných funkcionárov Strany so špeciálnymi výhodami, pracujúci ľud s obmedzenou slobodou, a nepriateľov režimu určených na likvidáciu. Podnes to robí na Kube, v Číne a zvlášť brutálne v severnej Kórei.
Katolícka cirkev viac krát upozorňovala na nedokonalosti, hranice a chyby demokracie a trhovej ekonomiky, ale v zásade s nimi súhlasí. Jasne a jednoznačne však odsúdila totalitné ideológie a režimy Nacizmu (= vlády Nacionálno Socialistickej Nemeckej Robotníckej Strany) a Komunizmu. Najnovšie to spravil Benedikt XVI. pri tohtoročnej návšteve Nemecka.
Sociálne hodnoty
Teoreticky by mohli mať KDH a SMER spoločné sociálne hodnoty. Tie tvoria jednu z hlavných požiadaviek Biblie, a hlavných prínosov kresťanstva za 2 tisícročia jeho dejín. Sociálne hodnoty sú aj hlavným proklamovaným cieľom komunizmu i socializmu. Sľubované odstránenie nespravodlivých sociálnych rozdielov a zvýšenie životnej úrovne boli vyše 100 rokov hlavné dôvody, prečo toľkí socialistov a komunistov podporovali a podnes podporujú.
Komunisti však násilím zlikvidovali aj kresťanské sociálne, zdravotné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré kvalitnea často zdarma slúžili predovšetkým chudobným. Vysvetlenie ponúka postreh Karla Čapka z jeho skvelej state Proč nejsem komunistou : „...Poslední slovo komunismu je vládnout a nikoli zachraňovat; jeho velikým heslem je moc a nikoli pomoc.“ (4. 12. 1924) To v podstate spravil aj R. Fico s Eurom. Jeho vláda ho zaviedla, aj keď väčšine chudobných prinieslo skôr zníženie životnej úrovne v dôsledku zvýšenia cien. Potom sa vyjadril, že euro treba chrániť. Pri tohtoročnom prvom hlasovaní o eurovale hlasoval spolu s liberálnou SaS proti eurovalu, aby padla vláda, aj keď to prinesie Slovensku ekonomické straty z neistoty, chaosu a nákladov na predčasné voľby. Potom keď mal zaistené predčasné voľby hlasoval SMER za euroval. Aj Grécko či euro(val) pre neho boli len nástrojom ako sa dostať k moci.
Praktická politika
KDH sa pričinilo o zrovnoprávnenie cirkevných a súkromných škôl so štátnymi, bývalí komunisti boli proti. KDH presadzovalo zmluvu s Vatikánom a zmluvu o výhrade svedomia, ľavičiari a liberáli boli spoločne proti. KDH celý čas politicky bojovalo proti Mečiarovi a jeho politike, SMER utvoril s HZDS vládnu koalíciu a R. Fico s I. Gašparovičom sa podnes navzájom podporujú.
Najviac sú si KDH a SMER istým spôsobom podobné v tom, ako sa ich reálna politika odlišuje od ich teoretického sociálneho zamerania. Kresťanstvo a zvlášť Katolícka Cirkev má dnes na Biblii a dvoch tisícročiach praxe založenú kvalitnú sociálnu náuku. Práve tú však KDH zo všetkých oblastí kresťanského učenia presadzuje najmenej. V tomto zastáva skôr postoje liberálneho kapitalizmu, čo na chudobnom Slovensku znamená dobrovoľné prepustenie vplyvu ľavicovým populistom. SMER zas láka voličov sociálnou rétorikou a drobnými príspevkami dôchodcom či chudobným, ale mnohonásobne viac zo štátnej kasy dal cez korupciu a klientelizmus pochybným podnikateľom - milionárom a garážovým firmám. Málo „kapitalistických“ ministrov vo svete môže bez akýchkoľvek vysvetlení a dôsledkov uviesť, že k oficiálnemu ministerskému ročnému príjmu 43 000 eur mali každoročne ešte 600-900 000 „iný príjem“ zo súkromného podnikania, ako ministri „sociálne orientovanej“ vlády R. Fica. R.Kaliňák. a J. Počiatek. Ten v čase krízy v r. 2009 priznal podnikateľský príjem 1 019 339 € (30 708 620 Sk), ale na oddlženie nemocníc ním riadené ministerstvo financií prostriedky nenašlo.
Z uvedeného je zrejmé, že základné hodnoty KDH a SMERu sú až na pár malých, a niekedy nie zrovna najlepších výnimiek diametrálne odlišné. Napriek tomu sa môže vyskytnúť situácia, keď ich vládna spolupráca môže byť pre Slovensko menším zlom. Aby tento text nebol príliš dlhým, zajtra si dovolím uviesť svoj názor aké sú podmienky spolupráce KDH a SMERu.
