Výber kandidátov
Niektoré krajiny majú zákonom stanovené percento žien v politických funkciách. Inde je to percento ne-belochov, ktorých musia prijať do školy. Dávať prednosť niektorým menej kvalifikovaným pred niektorými lepšie kvalifikovanými v oblasti, kde by mala byť hlavným kritériom kvalita, môže však byť diskrimináciou kvalitnejších, ktorá škodí spoločnosti. Podnes doplácame na spôsob akým to robili komunisti, keď počnúc prijímaním na vysokú školu až po doktoráty a všetky riadiace, a zvlášť politické funkcie, kandidátov hodnotili predovšetkým podľa triednych, ideologických a straníckych kritérií. To je aj jedna z hlavných príčin súčasnej prekvitajúcej korupcie a klientelizmu, ktorá ukrajuje 20% zo štátneho rozpočtu, čiže z našich daní.
Dôsledkami marxisticko-totalitnej deformácie práva vrátane takéhoto výberu kandidátov, a nedostatočnej reformy politického systému po novembri 1989 je podnes zvlášť postihnutý rezort spravodlivosti. Jeho katastrofálny stav presvedčivo ukázal aj úvodný dokument Hríbovej relácie. Vrátane toho že i tu platí príslovie „ryba smrdí od hlavy“. Mnohé fakty sú už dávno známe, zlé skúsenosti s celým naším právnym systémom má príliš mnoho ľudí, na túto tému som nedávno písal aj tu na blogu a dokument bol tak kvalitný že ho treba ho vidieť. Preto nechcem teraz podrobne opisovať biedny stav súdnictva, ale chcem povedať niečo o relácii a možných východiskách.
Tri ženy a slovenské súdy
Hovorí sa občas, že pekná žena a zvlášť blondínka nebýva, alebo nepotrebuje byť inteligentná. Ženy známe z vrcholných politických funkcií a mediálnych diskusií za prvých 15 rokov slovenskej štátnej samostatnosti sa v ničom pozitívne neodlišovali od úrovne svojich populistických nacionálno-sociaslistických a (post)komunistických kolegov - politikov. Súdnictvo je rezort, kde si väčšina ľudí tiež skôr predstaví racionálneho, spravodlivého a rázneho chlapa. Preto bolo na prvý pohľad prekvapujúce, že si Š. Hríb zavolal do relácie venovanej súdom tri ženy. Autorka dokumentu Z. Piussi, sudkyňa Berthotyová a advokátka Z. Čaputová sa však ukázali byť tak žiarivou „výnimkou“ z týchto predstáv, ako svojho času M. Thatcherová. Pekné, inteligentné, rozhľadené v obore, ktorému sa venujú, s morálnou úrovňou a názormi, ktoré sú na Slovensku stále pozitívnou menšinou. A s odvahou, ktorej by sa od nich mohlo učiť nemálo mužov. To treba na súčasnom polodemokratickom skorumpovanom Slovensku, s reálnym stavom súdnictva zvlášť spomenúť. Klobúk dolu, dámy. Patrí vám úcta a podpora.
O katastrofálnom stave rezortu hovoria aj čísla z relácie: z niečo vyše 1300 sudcov si 700, čiže väčšina, podalo "antidiskriminačné" žaloby ktorými požadujú k priemernému platu 2234 eur + príplatky "odškodné" po 150 tisíc eur pre každého za to, že mali nejaký čas nižší plat ako sudcovia špeciálneho súdu. (viac aj v mojom texte "Sudcovia a občania, Ústava a životná úroveň") 100 sudcov vyvíja nejakú aktivitu na zlepšenie stavu rezortu a 500 má strach alebo neochotu niečo s tým robiť. Skutočne bieda po 21 rokoch slobody. Prvou príčinou je ponovembrová politika hrubých čiar za minulosťou a nedodržiavanie beztak príliš jemného lustračného zákona. Tak ako v parlamente, vláde, štátnej správe a vedení ekonomiky, aj na súdoch a v prokuratúre na väčšine funkcií zostali bývalí funkcionári totalitného komunistického režimu. Súdy dostali nezávislosť bez primeraného mechanizmu kontroly a zodpovednosti. Pri takom personálnom obsadení a v týchto súvislostiach to nemohlo dobre skončiť.
Ústava, Metod a Benedikt
Ústava SR sa odvoláva na cyrilometodské dedičstvo. Významným textom sv. Metoda je aj „Napomenutie k vladárom“, o tom ako majú uplatňovať svoju moc. V úvode pripomína, že „Začiatok cesty blaženej je konať spravodlivé skutky“. Spravodlivosť je však hlavný deficit celej našej ponovembrovej politiky a zvlášť rezortu spravodlivosti. Aj preto, že naši cirkevní predstavitelia príliš málo a nedôsledne napomínali politikov a slabo učili veriacich akých politikov majú voliť a podporovať. Pápež Benedikt XVI. mal pri návšteve Nemecka aj príhovor v parlamente určený prezidentovi, kancelárke a poslancom. (22.9.2011) Celý bol o filozofii, kultúre a hodnotách práva a spravodlivosti v politike. Niekoľko viet aktuálnych aj pre Slovensko: „Základným kritériom a motiváciou pre prácu politika nemá byť úspech a ešte menej nejaký materiálny zisk. Politika musí byť snahou o dosiahnutie spravodlivosti a vytvorenie základných podmienok pre pokoj." ... „Odober právo – a čo potom rozlíši štát od veľkej bandy zbojníkov?“, povedal sv. Augustín. My Nemci vieme z vlastnej skúsenosti, že tieto slová nie sú prázdnou frázou. Zakúsili sme oddelenie moci od práva, ba dokonca protirečenie moci právu, pošliapanie práva až natoľko, že sa štát stal nástrojom ničenia práva – stal sa veľkou bandou zbojníkov, veľmi dobre organizovanou." ... „Slúžiť právu a vzoprieť sa vláde nespravodlivosti je i zostane základnou úlohou politika." (a nie len politika) „Na základe tohto presvedčenia tí, ktorí vzdorovali a konali proti nacistickému režimu a proti ostatným totalitným režimom, činili tak službu skutočnému právu a celému ľudstvu. Týmto osobám bolo jasné a nepopierateľné, že platné právo bolo vskutku nespravodlivosťou". (Slovenský preklad celého príhovoru je na stránke tkkbs.)
Terminátor a banda zbojníkov
Terminátorom v nadpise tohto textu nemá byť pán JUDr. Harabín, aj keď má veľký podiel na likvidovaní spravodlivosti a práva v rezorte. On pripomína skôr tyranosaura ktorý prežil z čias totalitnej komunistickej diktatúry. Vtedy bol celý systém, riadiace funkcie i súdnictvo nastavený tak, že odmietal akúkoľvek kritiku a brutálne likvidoval každý odpor voči režimu a vedúcim funkcionárom zneužívajúcim svoju moc a postavenie. Dokument a nasledovná diskusia naznačili tak pesimistickú víziu so slabými šancami na dostatočnú zmenu rezortu k lepšiemu, že aj toho, kto nemá sklony k násiliu mimovoľne napadne že by sa tu zišiel terminátor, ktorý by to celé vypratal podobne ako Arnold Schvarzenegger v akčných filmoch.
V diskusii bolo povedané, že keď sudcovia sami nie sú schopní, alebo ich väčšina nemá záujem zmeniť stav justície, mali by to v rámci svojich kompetencií riešiť prezident, parlament a vláda. Tí to však mohli a mali riešiť už dávno. Neriešili, lebo nebola "politická vôľa". Čiže väčšina poslancov a členov všetkých vlád tiež nemala záujem. Súčasný prezident ako člen Mečiarovej partie "budovateľov štátnosti" s podporou bývalých komunistov a eštebákov tento stav pripravoval, a po svojom druhom zvolení za prezidenta v najkratšom možnom čase menoval D. Harabína do terajšej funkcie. Napriek vážnym morálnym i právnym pochybnostiam. Všetko s podporou najpopulárnejšieho slovenského politika JUDr. Fica, tiež bývalého komunistu. Z toho vyplýva, že sú len 2 možnosti: Intenzívna občianska aktivita a tlak na všetkých kompetentných, vrátane napríklad zverejnenia zoznamu 700 sudcov žiadajúcich o 150 tisícový príplatok z našich daní, alebo čakanie na toho terminátora, ktoré má rovnaké šance na úspech ako budenie sitnianskych rytierov. Kým sa však celý náš súdny systém radikálne nezmení, bude sa náš štát aj naďalej len veľmi málo líšiť od veľkej bandy zbojníkov.
