10. júla 2017 sa v Primaciálnom paláci uskutočnila verejná prezentácia Štúdie demografického potenciálu hlavného mesta SR Bratislavy do roku 2050, ktorú pre hlavné mesto vypracovalo Výskumné demografické centrum pri Infostate. Podľa štúdie bude Bratislava v 21. storočí patriť k najstarším mestským populáciám širšieho stredoeurópskeho priestoru. Výrazne sa zvýši podiel seniorov a zníži počet aj podiel produktívneho obyvateľstva. Podiel obyvateľov vo veku nad 65 rokov postupne dosiahne 30 %. Výrazne sa zvýši počet aj podiel najstarších obyvateľov vo veku nad 80 rokov, ktorí často potrebujú špeciálnu zdravotnú a sociálnu starostlivosť, čo bude mať závažné dopady na chod a fungovanie mesta. Prejaví sa to prakticky vo všetkých oblastiach verejného života od trhu práce cez sociálne výdavky až po služby a infraštruktúru. (http://bratislava.sk/studia-demografickeho-potencialu/d-11054091/p1=11049947) )
To znamená okrem iného zhoršenie už dnes nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, dostupnosti odborných lekárov a čakania na chodbách nemocníc, nedostatku domov pre seniorov i výpadku príjmov dopravného podniku, ktorým Magistrát odôvodnil to, že koncom r. 2015 prinútil stovky seniorov i zdravotne postihnutých hodiny stáť v radách na získanie "električenky".
Bratislava - jedna z najdrahších
Jednou z hlavných príčin uvedeného vývoja je, že Bratislava patrí v cene bývania k najdrahším mestám v Európe. Ukázal to aj prieskum Europe Housing Report 2017 realitnej spoločnosti RE / MAX, ktorý porovnával ceny bytov s priemerným mesačným príjmom. V Bratislave, získajú obyvatelia za priemerný mesačný príjem 0,36 m2, (Najviac - 1,3 m2 v škótskom Edinburghu ) Druhým zaujímavým údajom je porovnanie ceny bytu v hlavnom meste s priemerom v štáte. V Európe je meter štvorcový nehnuteľnosti v hlavnom meste priemerne o 64 % drahší ako na vidieku. Najväčší rozdiel je v Prahe, kde cena bytu je 2,8-násobkom priemernej ceny v krajine, v Paríži je to 2,7-násobok a v Bratislave 2,6-násobok. ( Sme. 9.5.2017 - https://ekonomika.sme.sk/c/20528714/najdrahsie-sa-vzhladom-k-prijmom-byva-v-bratislave-a-prahe.html#ixzz4mccpVms4 ) Praha, Paríž, aj iné lacnejšie mestá však za to ponúkajú podstatne viac kultúrnych pamiatok, ich lepšiu ochranu, asi lepšie školy, a omnoho viac možností pre šport a kultúru.
Nájomné byty
Bývanie pre začínajúce rodiny a ľudí s nižšími príjmami v Európe zabezpečujú aj nájomné byty. Obecné tak robia konkurenciu súkromným developerom a staviteľom bytových domov, čím pre všetkých znižujú cenu bývania. Slovensko dlhodobo trpí ich nedostatkom. Ľudia s nižším príjmom sú tak nútení kupovať nehnuteľnosti a brať hypotéky na desiatky rokov. Zatiaľ čo v západnej Európe býva v prenajatých bytoch takmer polovica ľudí, na Slovensku sú to iba približne 3 percentá. „Na Slovensku prevláda falošná predstava, že byty v súkromnom vlastníctve bývajú znakom bohatej spoločnosti. Keď si však porovnáme jednotlivé štáty, zistíme, že čím chudobnejšia krajina, tým viac ľudí má bývanie na svojich pleciach.“ (sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá)
Komunizmus a postkomunizmus
Problém s bytmi bol už počas vlády komunistov, ktorí zlikvidovali celý súkromný sektor. Monopol na výstavbu bytových domov mal štát a Stranou riadené družstvá a stavebné podniky. Dôsledkom bola nízka kvalita a nedostatok. V Bratislave sa na byt čakalo niekoľko rokov. Zatiaľ čo v Západnom Nemecku bola priemerná veľkosť bytu postaveného v osemdesiatych rokoch okolo 82-85 m2, v socialistickom Československu to bolo okolo 63 m2.
Relatívne nízka cena bývania sa okrem nízkej kvality dosahovala zanedbávaním údržby a nedostatočnou výstavbou infraštruktúry a objektov pre služby. V 90-tych rokoch už „Zadlženosť na opravách predstavovala asi 400 miliárd korún, čo boli takmer dva štátne rozpočty,“ (J. Zapletalová, bratislavský Inštitút bývania, v článku J. Krčmárika, Pravda 14.4.2010) Śtát sa problému zbavil tým že ponúkol byty za relatívne nízku cenu na odkúpenie do osobného vlastníctva. Väčšina to vtedy privítala, ale po následnom raste cien začali problémy. „Teraz nám vzrástol podiel bytov, kde žijú spolu až dve generácie. Z tohto hľadiska sme sa vrátili na úroveň 60. rokov,“ (Z. Kusá)
Hlavná architektka I. Konrad: „V Bratislave opomenuli mladé rodiny, ktoré štartujú, opomenuli študentov, ktorí v Bratislave nedostali jeden nový internát, nie sú nájomné byty. Kde sú sociálne byty, ako sa Bratislava stará o svojich postihnutých občanov? Bytová politika je vtedy správna, keď sa hľadí na všetky aspekty, hlavne na tých slabých, lebo tí silní si poradia sami.“ (Sme, 15. 04. 2011 ) Primátori Ftáčnik i Nesrovnal a magistrát a iné úrady však plnia hlavne želania najbohatších a developerov.
Stavebný úrad podľa Nesrovnala
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal pri uvedenej prezentácii i v televízii viac krát povedal, že hlavné mesto nemôže stavať nájomné byty, lebo nemá stavebný úrad, a bránia mu v tom mestské časti.
To je blbosť alebo nepravda. Stavebný úrad robí prenesený výkon štátnej správy, a neslúži na stavanie, ale na posúdenie projektu, či je tento v súlade s územným plánom, verejným záujmom a požiadavkami stavebného zákona. Na základe toho vydá úradné povolenie stavby. Je to prenesený výkon štátnej správy, jeho rozhodnutia podpisuje starosta obce alebo mestskej časti, poslanci na jeho chod nemajú o nič väčší vplyv ako iní občania. Pokiaľ mestská časť plánuje výstavbu, tak Miestne zastupiteľstvo na ňu schvaľuje peniaze a stavebné povolenie vydáva stavebný úrad inej mestskej časti.. To primátor hlavného mesta Slovenskej republiky nevie, alebo vie a vedome zavádza občanov? Čo je z toho horšie? Developeri stavajú bez vlastného stavebného úradu a mesto to nevie?
Niektoré stavebné úrady a starostovia prehnane šikanujú niektorých stavebníkov, a iným dovoľujú obchádzať a nedodržiavať územný plán a realizovať stavby škodiace svojmu okoliu. Na základe toho, ako primátor Ftáčnik "skvele" vyriešil napríklad Zuckermandel a Nesrovnal PKO, mám obavy, že práve kvôli týmto možnostiam Nesrovnal tak veľmi chce riadiť aj centrálny stavebný úrad.
Prečo Bratislava nestavia nájomné byty
Keby mesto na ktorýkoľvek stavebný úrad predložil projekt na výstavbu nájomného domu, ktorý je v súlade s uvedenými predpismi, stavebný úrad mu musí vydať povolenie. Prečo to za 15 rokov nespravilo? Preto lebo primátori a ich úradníci pri riadení pred dobrým rozvojom a potrebami strednej vrstvy uprednostňuje záujmy a zisky developerov. Aj väčšina mestských poslancov, ktorí schvaľujú územný plán a predaje a prenájmy mestských nehnuteľností.
To platí aj pre oblasť kultúry, zelene a občianskej vybavenosti, ktorá by zvýšila atraktívnosť hlavného mesta. Tak ako za komunizmu, aj dnes má Bratislava v prepočte na počet obyvateľov podstatne menej športovísk, plavární, a priestorov pre kultúru dostupných väčšine obyvateľov s priemernýnm príjmom než porovnateľné "západné" mestá. Postkomunistickí "otcovia mesta" ich skôr likvidujú než budujú. Vrátane PKO, ktoré zobrali verejnosti a Nesovnal daroval za euro postkomunistickým miliardárom z "J&T. Predali a prenajali sa tu mestské a obecné majetky a pozemky v obrovskej hodnote, ale okrem bežnej údržby sa takmer nič nové nevybudovalo. Napríklad v porovnaní s Viedňou, kde je v pomere k platom aj vďaka nájomným bytom lacnejšie bývanie, podstatne lepšia vybavenosť i možnosti kultúrnych aktivít, a ktorá aj bez zisku z predaja nehnutľností nedávno vybudovala novú hlavnú stanicu niekoľkokrát väčšiu ako je bratislavská.
