Dnes ale predkladám aspoň niečo z témy budúcnosti verejnoprávnej inštitúcie, od ktorú sa aktívne zaujímam ako aktivista za verejnoprávne médiá, kde sa očakáva hlavne. Spracoval som analýzu stavu a vývoja RTVS následovne.
Vývoj uplynulých desaťročí smeruje k čoraz väčšiemu rozmachu rôznych druhov masmédií, ktoré sa stávajú významným faktorom pri ovplyvňovaní verejnej mienky na Slovensku ale aj na celom svete. Médium televízia je dnes najsledovanejším médiom, ktoré má za úlohu informovať ale i zabávať verejnosť. Postupným vývojom vlastníckych vzťahov sa aj na našom trhu začali umiestňovať súkromnoprávne médiá, ktoré svojim atraktívnym mediálnym obsahom vytlačili verejnoprávne médiá z mediálneho trhu. Napriek tomu majú verejnoprávne médiá stále svoj význam a preto by mali byť aj naďalej súčasťou mediálneho trhu na Slovensku.
Na Slovensku sme svedkami značnej deformácie celého mediálneho prostredia. V súčasnosti je toto prostredie výrazne chorľavé a keďže verejnoprávna STV je jeho súčasťou, ani ona nie je zdravou inštitúciou. Práve chorľavosť STV má spätne negatívny vplyv na vývoj celého mediálneho prostredia. Európski mediálni odborníci uvádzajú, že existuje priama korelácia medzi spôsobom financovania verejnej televízie a jej "zdravím". Má priamy vplyv na kvalitu celého televízneho sektora. Funguje tu faktor, ktorý experti nazývajú "ekologické prostredie" alebo "morálna spätná väzba". Čím zdravšia, finančne silnejšia je verejná televízia, tým kvalitnejší je jej programový výstup, ktorý "ťahá hore" aj produkciu komerčných vysielateľov.
Politické strany, ktoré reprezentujú štát sa napriek ústavným zárukám na slobodu
nevzdávajú snahy ovládať médiá ako svoj nástroj politickej moci. Ekonomická závislosť nahradzuje závislosť médií od štátu, pretože prostredníctvom svojich inzerentov, záujmových ekonomických skupín opätovne dochádza k ovládaniu médií v prospech komerčných či politických cieľov. Pokiaľ hovoríme o národnom osamostatnení, v súčasnosti je vplyv zahraničných investorov taký veľký, že nevieme presne identifikovať národný charakter jednotlivých médií.
Komercializácia médií bola spojená najmä z čias s vládou Mikuláša Dzurindu po roku 1998, čo prinieslo prevažne ďalšiu bulvarizáciu mediálneho obsahu, zamestnávanie zmluvných novinárov, zníženie kvality obsahu prezentovaných informácií a miešanie informácií so zábavou a reklamou. Koncentrácia, ako ďalšia z kategórií vývoja médií, je spôsobená najmä malým trhom a zároveň silnou konkurenciou, ktorá skupuje často aj médiá, ktoré by mohli byť finančne a personálne nezávislé. Tým sa zvyšuje aj podiel zahraničného kapitálu v slovenských médiách, ktoré ovplyvňujú mediálny obsah pozitívne i negatívne. Dôsledkom týchto činiteľov sa čoraz viac dostáva do popredia aj bulvarizácia obsahu prezentovaných informácií verejnosti. Dochádza to tak ďaleko, že sa v rámci súkromných televízií vytvára nový fenomén bulvárneho televízneho spravodajstva, tzv. infotainment, ktorý je však stále prezentovaný ako seriózne spravodajstvo.
V jednoduchosti môžeme povedať, že sa verejnoprávne vysielanie opiera o nasledujúce princípy:
vysielanie by malo byť pre všetkých, bez rozdielu veku, pohlavia, viery či národnosti,
chod inštitúcie musí byť financovaný najmä z verejných zdrojov,
vo vysielaní by mal byť obmedzený objem reklamných spotov a
poslaním verejnoprávnej inštitúcie by malo byť šírenie kultúry, vzdelania a národného dedičstva.
Cieľom Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu ako televízie a rozhlasu verejnej služby a meradlom jej úspešnosti voči verejnosti nemôžu byť dogmaticky ratingy, sledovanosť, share alebo peoplemetre. Métou má byť predovšetkým spokojnosť diváka a istota, že práve vo vysielaní VPM nájde ich divák to, čo v kolotoči komerčných priorít a bulvárnych pseudotémv nemá čas ani priestor absorbovať.
Verejnoprávne médiá majú ponúkať divákom istotu a majú byť oporou pre domácich tvorcov. Akousi materskou lietadlovou loďou (javiskom) pre objavovanie, výber, výchovu, rozvoj a profesionálne uplatnenie sa najlepších televíznych tvorcov: autorov, dramaturgov, dramatikov, hercov, scenáristov, režisérov i technických profesionálov.
Nastavenie programu, skladba a úroveň samotných relácií by mali prispievať k upevňovaniu právneho vedomia, k porozumeniu medzi rôznymi skupinami obyvateľstva, cirkvami a náboženskými spoločnosťami, národnosťami, záujmovými združeniami, politickými organizáciami .
Verejnoprávne médiá sú prirodzeným garantom ústavnosti a k ich povinnostiam preto patrí základný aktuálny spravodajský a informačný servis o činnosti štátnych orgánov, ústavných činiteľov Slovenskej republiky, aj o subjektoch politickej scény, vytvárajúcich demokratickú platformu štátnosti. VPM sú v pozícii médií, ktorých poslaním je šíriť verejnoprospešné informácie.
Budúcnosť RTVS alebo ďalšie problémy pre nového šéfa?
Problémy v oblasti efektívnej komunikácie Slovenskej televízie s verejnosťou a čelenie politickým tlakom pri tvorbe mediálneho obsahu prezentovanému verejnosti však ostávajú predmetom odborných debát a publikácií aj po zlúčení Slovenskej televízie s Rozhlasom.
Všeobecne môžeme povedať, že na šírenie informácií používame médiá kontrolované a nekontrolované. V kontrolovaných médiách môžeme regulovať, čo sa povie, ako sa to povie, kedy sa to povie a do istej miery aj komu sa to povie.
Ďalším problémom je neustála príjmová poddimenzovanosť, ktorú bolo neustále potrebné riešiť dotáciami alebo predajom majetku verejnoprávnej inštitúcie.
Snaha ovplyvňovať médiá a tvorbu ich mediálneho obsahu politickými stranami nie je novým fenoménom. Médiá sú hlavným nástrojom propagácie politických strán a politikov najmä v predvolebnom boji, keď sú politickými stranami naplno využívané jednotlivé súčasti politického marketingu. Politické rozhodovanie sa realizuje prostredníctvom výstupov politických inštitúcií a ovplyvňuje širokú oblasť sociálno-ekonomických a kultúrno-spoločenských oblastí. Médiá v tomto procese zohrávajú úlohu komunikačného prostriedku, ktorý prezentuje informácie a zabezpečuje pre vládnu moc spätnú väzbu. V posledných rokoch sme však svedkami zvyšujúceho sa tlaku a angažovaniu politiky do médií a médií do politiky. Médiá sa tak podľa niektorých odborníkov stávajú aj samotným subjektom politiky, t.j. že politiku nielen sprostredkovávajú ale ju aj vytvárajú. V slovenských podmienkach je výskum vzťahov médií a politiky ešte stále nedostatočne prebádaná oblasť.
Napriek tomu, že teória komunikácie smerovala k pôsobeniu informácií, médií a komunikácie na politický systém, dostatočným spôsobom neobjasnila niektoré podoby vzájomného vzťahu médií a politiky. Absentovala totiž kľúčové faktory akými sú vplyvné záujmové a nátlakové skupiny, ktoré čoraz častejšie prenikajú do mediálnej oblasti a narastanie straníckej politiky a s tým súvisiaca osobnosť politického lídra, ktorý sa prezentuje prostredníctvom médií. Jedným z najdôležitejších aspektov vplyvu politiky na médiá sa stávajú procesy globalizácie a interdependencie, ktorých rozvoju samotné médiá dopomáhajú.
Prudkou a dynamickou zmenou prechádza aj oblasť politického marketingu, (mimochodom ktorý som úspešne obhájil na PEVŠ ) ktorý v užšom slova zmysle súvisí s voľbami a volebným procesom, do ktorého sú opätovne významným spôsobom zainteresované médiá. Z pohľadu politických teórií sú to práve médiá, ktoré intenzívne a priamo vstupujú do politickej socializácie. Ide o proces, počas ktorého si jednotlivci osvojujú politické názory a hodnoty, a prostredníctvom ktorého sa tieto názory a hodnoty prenášajú. To ako dnes vnímame politické strany a politikov je okrem iného aj dôsledkom prezentácie informácií prostredníctvom médií a to najmä televízie. S tým súvisí aj problematické zaradenie RTVS ako verejnoprávneho médiá, ktoré je pod kontrolou štátu a teda aj momentálne vládnucich politických strán. V tomto konkrétnom prípade je preto potrebné, aby došlo k zreteľnejšiemu rozdeleniu kontrolných a výkonných funkcií RTVS tak, aby boli politické vplyvy obmedzené na minimum. Inšpiráciou nám môže byť napríklad aj model, ktorý je zaužívaný v Nemecku, kde sa mediálne rady skladajú z nominantov spoločensky významných skupín, ktoré majú zastúpenie garantované zákonom. Pokiaľ bude členov Rady RTVS voliť a odvolávať Národná rada Slovenskej republiky, je otázne či takto zvolení členovia Rady budú nezávislí a budú sa správať zodpovedne, morálne a eticky. To však neznamená, že odmietame akýkoľvek vplyv štátu na verejnoprávne médium, pretože je nutné dozorovať akým spôsobom verejnoprávna televízia a rozhlas napĺňajú zákonom stanovenú povinnosť verejnej služby. Zasadzovali by sme však za to, aby táto kontrolná funkcia štátu nevytvárala tlak na výkonné funkcie RTVS. Domnievame sa, že práve z budúceho pohľadu na vzťah médií a politiky a jeho štandardného fungovania bude kľúčové, aby sa zachovala funkcia médií ako inštitúcie nezávislej na politike (najmä ak ide o verejnoprávne médium), ktorej primárnou funkciou by malo byť objektívne a nestranné informovanie verejnosti, bez toho, aby mala RTVS ambíciu robiť a vykonávať politiku samotnú. Od verejnoprávnych médií totiž očakávame ešte prísnejšie poskytovanie dôveryhodného a korektného spravodajstva v každej z oblastí spoločenského života.
Cieľom VPM je teda umožniť obyvateľstvu, aby sa ako kritickí občania zúčastnili spoločenského, politického a kultúrneho vývoja demokratickej spoločnosti. Tento cieľ môže dosiahnuť iba verejnoprávne vysielanie v programovej ponuke pre všetkých, a to prostredníctvom jedného univerzálneho, žánrovo zmiešaného, vysielacieho okruhu, doplneného tematickými vysielacími okruhmi. V protiklade ku komerčnému vysielaniu ho má charakterizovať ekonomická a politická nezávislosť, objektívnosť, nestrannosť, i pluralita, prehlbovanie poznatkov a vzdelanosti, všestranná informovanosť, demokratická diskusia, dôraz na kultúrne hodnoty, podpora pôvodnej národnej tvorby a identity a výmena kultúrnych hodnôt, a to na báze vysokých kvalitatívnych štandardov. O finančné zabezpečenie tohto projektu sa majú postarať vlády každej krajiny v miere, aby verejnoprávne médiá dokázali realizovať tieto ciele a úlohy vo svojom vysielaní.
Funkcie prostriedkov masovej komunikácie, teda aj VPM, sú niekoľkonásobné, ťažké je vyjadriť sa k tomu, ako často sa jednotlivé funkcie vyskytujú, určiť hranicu medzi jednotlivými funkciami, pretože jednotlivé funkcie sa navzájom prekrývajú a ten istý obsah môže slúžiť niekoľkým rôznym funkciám. Prostriedkom masovej komunikácie vo vzťahu k spoločnosti sa z funkcionalistického hľadiska prisudzujú tieto spoločenské funkcie:
a) Sú zdrojom informácií, veľakrát dôležitých informácií; dôležitú rolu zohrávajú pri vytváraní vízie skutočnosti, rozširovaní myšlienok, inovácií výrobkov, dozvedáme sa z nich o násilí, ale aj o nových liekoch a pod.
b) Sú zdrojom zábavy – u väčšiny ľudí nevyhnutným prostriedkom umožňujúcim tráviť pohodlne voľný čas, umožňujú organizovať voľný čas, rozširujú tak odvetvie „priemyslu zábavy“.
c) Sú zdrojom výchovy a vzdelávania, čo je ekonomicky menej lukratívne, ale nevyhnutné, pretože ponúkajú predstavy o tom, ako sa majú členovia spoločnosti prípadne sociálne skupiny správať.
d) Sú zdrojom noriem – pravidiel a optimálnych postupov, ktoré verejnosť prijíma ako vzory, ako normálne a správne správanie aj prostredníctvom názorových vodcov.
e) Sú zdrojom ovplyvňovania, presvedčovania a vytvárania verejnej mienky, nástrojom na získavanie stúpencov a voličov.
f) Sú fórom, kde sa odohráva celý rad udalostí – nielen verejných, ale aj súkromných, a teda môžu byť aj prostriedkom pre zvyšovanie popularity a slávy.
g) A žiaľ, ak sa zneužijú, sú aj zdrojom moci a presvedčovania, potenciálnym prostriedkom vplyvu, ovládania, presadzovania. Majú silnú sugestívnu moc, sú veľmi dôležité v politickom boji o moc.
h) Sú orientujúcou silou v spoločnosti, súčasťou jej inštitucionálnej štruktúry a aj nástrojom pre spoločenskú kritiku.
Jednotlivé kroky nového vedenia RTVS budeme môcť analyzovať v nadchádzajúcom období. To, či sa novému manažmentu podarí vytvoriť silnú a jasnú marketingovú stratégiu pre Rozhlas a televíziu Slovenska, bude vytvárať nielen postoj verejnosti k verejnoprávnym médiám ale rovnako bude určovať aj komunikáciu verejnoprávnych médií smerom k spoločnosti. To akým spôsobom sa bude ďalej uberať ďalší vývoj RTVS vo vzťahu k vlastnému hospodáreniu, politike a vnútorným problémom bude v konečnom dôsledku závisieť od viacerých interných i externých faktorov, ktorých prognózovanie je z dlhodobého hľadiska vždy komplikované.
Nepochybne najzávažnejší komunikačný status existencie VMP - RTVS môžem zhrnúť do jednej výpovede či vlastnej definície. VPM - RTVS získava „Status media“
