Strácame akékoľvek šance na úspech. O kom hovorím?
O mladých a šikovných ľuďoch, ktorí pomaly strácajú nádej v lepšiu Bratislavu. Verte mi, nečudujem sa im. A preto som sa rozhodol pátrať v uličkách a zistiť, čo našej bratislavskej mládeži najviac vadí a čo im chýba. Pod svoje krídla som si zobral jednu mladú ženu a po položení otázky „Čo by chcela v Bratislave zmeniť?“ som sa nestíhal čudovať.
„Narodila som sa tu a žijem tu už 21 rokov. Ako dieťa som to moc nevnímala, ale teraz sa už nato pozerám z pohľadu dospelej osoby. Bratislava je svojim spôsobom krásna, ale má veľa múch. Veľa ľudí si povie, že sme hlavné mesto a bodka. Ale tam to zďaleka nekončí. Stačí sa pozrieť ako naše mesto vyzerá. Zanedbanosť je pravdepodobne na prvom mieste, pretože s tým sa každý deň stretávam. Verejný priestor je na spadnutie. Máme tu pár pamiatok a správame sa k ním ako zvieratá...“
Nerád to robím, ale úplne s ňou súhlasím. O čom to je, keď si takto ničíme mesto. Staráme sa a zaoberáme sa nepodstatnými vecami a ako to u nás chodí, dôležité problémy posúvame na vedľajšiu koľaj. Tá časom zapadne prachom a po roku sa nad tým kývne rukou ako keby sa nikdy nič nestalo. Treba sa prebudiť z toho „krásneho“ sna a začať konať. Preto som pokračoval v hľadaní odpovedí u mladých a v podaní Lukáša to znelo naozaj zaujímavo.
„Ja nepatrím medzi tých najlepších, ale svoje mesto si vážim. Predsa len tu žijem celý život a pravdepodobne tu budem. Priznám sa, že keby môžem tak odídem, ale je to nereálne. Vedia mi hlavne nezodpovedný vodiči a prístup polície. Vedia, kde loviť veľké ryby, ale neurobia tak. Prizerajú sa ako nemí. Tiež nepochádzam z tých nevinných, ale nie som díler. To, že si človek raz začas dá marihuanu, nevidím na tom nič zlé. Sme mladí, skúšame. Avšak skúšať musíme s rozumom. Stačí sa pozrieť na náš slávny Pentagon. Takto dopadne Bratislava, ak nezačne konať a nepríde zmena. Mne je úplne jedno kto sadne na kreslo župana, len nech urobí svoju robotu čisto a poctivo...“
Čistá pravda. Často počúvam, že po nociach Bratislavou prúdi strach, pretože nebezpečenstvo sa môže skrývať za každým rohom. A aké ej to cez deň? O tom mi viac povedal ďalší mladý človek.
„Chcem zobrať kamarátov niekam do mesta, ale hanbím sa. Chcem sa ísť bicyklovať a nemôžem. Infraštruktúra je celá zle a nič s tým nerobíme. Chápete, človek nechce len sedieť doma a hrať sa na počítači. Niekedy nezaškodí čerstvý vzduch, ale keď nemáte ísť kam, odradí vás to. Potom vyhrá domácnosť a veľký počet bratislavskej mládeže ostane doma. Radšej keby dali preč všetky tie zbytočné reklamné bannery a zasadili pár stromov. Nie sme v New Yorku. Toto je Bratislava! Slovensko je krajina, ktorá je hrdá na svoju prírodu, tak kde je? Aby som prišiel domov celý zasmradený? A to mi cesta zo školy trvá len 15 minút. To naozaj nie je normálne...“
Myslím, že k tomu viac nie je čo dodať a ako vidíte, Bratislava potrebuje zmenu. A táto zmena nemôže prísť za rok alebo dva. Musí prísť skôr, aby sme ukázali mladým, že naše mesto naozaj stojí za „hriech“ a ostanú s nami. Musíme budovať novú Bratislavu. Naša mládež je zároveň aj našou budúcnosťou. Nenechajme ju utiecť. Ak jej dáme to, čo si zaslúžia, tak aj oni nám dajú to, čo si zaslúžime mi.
S dôverou v dohodu, Váš Martin Jakubec
