Začiatkom roka 2017 som bol oslovený na jeden zaujímavý projekt. Dopočul som sa, že zopár ľudí, ktorím ešte stále záleží na zachovaní kultúrnych pamiatok na Slovensku sa zaujímajú o schátralý kaštieľ na Záhorí, konkrétne v dedinke Jablonica. Priznám sa, že dovtedy som o ňom počul len veľmi okrajovo.
Povedal som si, dobre, aj tak nemám nič lepšie na práci, idem. Sadli sme teda začiatkom februára do áut a boli zvedaví, čo nás čaká. V Jablonici sa stretli ľudia z Trnavy, Bratislavy, Topoľčian, Nitry či Trenčína. Boli to zmiešané pocity. Na jednej strane som doslova cítil, ako sa ma dotýka história. Veľký kaštieľ s mnohými zaujímavo koncipovanými miestnosťami, kde tu ešte zachované krásne klenby a fresky, pozoruhodné nádvorie, krásny výhľad z povale. Avšak na strane druhej, čo sa dalo ukradnúť sa ukradlo, čo sa dalo zdevastovať sa zdevastovalo, čím sa dalo v piecke prikúriť sa zobralo, a keď už nič iné neostalo, aj posprejovať steny sa zdalo ako dobrý nápad. Doslova bordel a špina kam ste sa pozreli. Schody na druhé poschodie ani nebolo vidieť, takže ak ste po ceste hore nespadli, bol to úspech.
Kaštieľ je momentálne v rukách súkromného majiteľa a ten rokuje o jeho možnosti predaja s občianskym združením, ktorého hlavní predstavitelia ma do tohoto projektu zasvätili. Ako teda ale začať? A čo vlastne najviac "horí"? Po zrelom uvážení sme pristúpili k prvým opatreniam na streche. Kúpili sa škridle, ktoré sme svojpomocne (na táčkach) vynosili na poval, kde sme začali plátať najväčšie diery. Na všetko by ale samotné škridle nestačili, preto nám pomohli aj veľké plachty, ktoré sme dostali ako sponzorský dar od istých tlačiarní. Poviem vám, v ten deň sme robili asi 9 hodín a to bez prestávky. Aj 10 minútová prestávka dávala človeku jasný signál - rob lebo zmrzneš! Robili sme kým bolo vidno. Základom bolo, aby sme zamedzili snehu či vode, aby sa dostávala do múrov a nenarobila ešte viac škody ako je teraz. Ostatní začali aspoň provizórne pomocou plachiet zakrývať okná, vypratávať vnútorné priestory. Ďalšie brigády mali na starosti zadebnenie dverí a okien na prízemí, aby sa tam nedostávali individuá s IQ menším ako má kolibrík. Keďže sa nám postupne aj trošku oteplilo, v nasledujúcich mesiacoch sa začalo vypratávať nádvorie, čistiť a vymieňať ríny a dokončovať úpravy na streche. Pri čistení studne sme zostali naozaj zarazení. Boli sme zvyknutí na to, že sme nachádzali volne pohodené plastové či sklené fľaše, noviny, káble, kondómy, stavebný materiál a iné vychytávky. Avšak práve v studni boli pohodené veci ako prilba na bicykel, cestovná taška, nejaké staré oblečenie, kusy dreva, debničky a sutina. Naozaj sa potvrdzuje, že najväčšou hyenou vo svete je človek. Žiadny iný živočích nedokáže urobiť okolo seba toľko zloby.
Vytvoril sa skvelý kolektív ľudí, ktorí priniesli napečené perníky, skvelé šnicle s chlebom a uhorkami, pagáče, nejakú tú ohnivú vodu. Ako bonus, bola to posilka v podstate zadarmo. Ak ste aspoň za jednu brigádu nezdvihli táčky tak sto krát, či nepoložili aspoň sto škridiel, ako by ste tam ani neboli.
Veľmi sa mi páči myšlienka zachovania historickej pamiatky v rukách slovenských občanov. Prial by som si, aby sme viac vyhľadávali takéto pamiatky, o ktoré sa nemá kto postarať a začali s tým niečo robiť. Lebo kto sa postará, štát? Nesrandujme, veď žijeme na Slovensku. Za čias komunistického režimu aj táto pamiatka chátrala. Bola použitá predsa na niečo oveľa dôležitejšie - sklad. Uznávam, to bola veľmi sofistikovaná úloha. Ale bohužiaľ, ani po zmene režimu (keďže na programe bola privatizácia za babku) sa toho veľa nezmenilo. Štát ma iné záujmy a pokiaľ sa nenájdu ľudia s chuťou a peniazmi, len ťažko sa to napraví.
Aký je ale osud tohto kaštieľa? Ak by sa podaril predaj, noví majitelia by radi zachovali jeho historickú hodnotu, prispôsobili ho na prevádzku hotela so službami vhodné do dnešnej doby. Lenže na to treba veľa času, trpezlivosti, peňazí, sponzorov a aj trošku šťastia. Nie všetko ide hneď. Preto som poctený, že som súčasťou ľudí, ktorí majú víziu a dokážu tým "nakaziť" aj druhých. Preto nezaháľajme a poďme sa pokúsiť urobiť niečo užitočné.
