Avšak keď prišlo na konkrétne činy, ostali sme už len traja. Najväčším našim problémom bol nedostatok financií. A hlavne u mňa, ako študenta. No našťastie sa našiel sponzor, ktorý mi poskytol bezúročnú pôžičku. /Týmto mu patrí veľká vďaka :-)/
Keď už boli financie, mohli sme začať plánovať a vybavovať. Nakoniec po troch mesiacoch sa nám podarilo nastúpiť do lietadla, smer Kuba.
Po dvoch prestupoch a 18 hodinách letu, vystupujeme na letisku v Havane. Ako prvé sme museli prekonať poriadny teplotný šok. U nás vo februári poriadne mrzlo a tu nás privítalo príjemne tropické teplo. /na porovnanie u nás bolo okolo -10 a v Havane 25 stupňov/
Druhý deň ráno sme sa vybrali vypožičať si auto, ktoré sme si zvolili ako náš dopravný prostriedok. /Trochu komerčácke, ale na konci sme boli spokojný, že sme sa takto rozhodli./ Ľudia, oni sa naozaj nikam neponáhľajú. Chlap s ktorým sme boli dohodnutý si dal načas. Keď k tomu pridáme dosť veľké teplo začínali sme byť nervózny. No nakoniec sme sa dočkali a mohli vyraziť.
Ešte sme sa poriadne ani nezaradili do premávky a už po nás niekto trúby. A znova a znova. Najprv sme boli s toho mierne v šoku, no po chvíli, keď sme pochopili, že Kubánci trúbia snáď na všetko sme sa ukľudnili. A dokonca sa nám podarilo objaviť aj niekoľko pravidiel:
Pri predbiehaní treba zatrúbiť – keďže kubánske autá zväčša nedisponujú takým luxusom ako spätné zrkadlá je to dosť praktické a taktiež kvôli množstvu povozov, jazdcov, ...
Pri vchádzaní do neprehľadnej križovatky v ktorej mám prednosť, patrične to dám na vedomie
A najdôležitejšie, na peknú Kubánku treba poriadne zatrúbiť – veľmi hojne využívané :-)
Po niekoľkých minútach sme sa vymotali z Havany a vyšli na “dialnicu“ smer Piňar del Rio. No človek si nesmie predstavovať klasickú dialnicu. Dialnica mala tri pruhy, no neboli značené a zároveň sa aj trochu inak využívali. Pravý prúd bol fakticky len pre peších, stopárov, konské a volské povozy, cyklistov ... Stredný pre autá a ľavý síce tiež, no niekedy sa využíva aj na otáčanie do protismeru /keďže dialničné nadjazdy takmer neexistujú/ alebo ako odstavný prúd, keď treba niečo kúpiť od predavačov pri ďialnici. No povrch bol celkom kvalitný.
.
Dialnica so všade prítomnými stopármi.
Porucha sa predca može na dialnici stať akémukoľvek dopravnému prostriedku, nie?
Asi v polceste sa nám do cesty vrhá dav stopárov. Úspešne sa im podarilo nás zastaviť a presvedčiť aby sme jedného z nich vzali do Piňaru. Takto sa zoznamujeme s Yosnielom. Tento mladý černoch študuje nejaký odbor pestovania tabaku na vysokej škole v Piňare. Ponúkol sa, že nás zavedie na plantáž. Súhlasili sme. Asi 25 km/> od Piňaru nás povodil po farme, povysvetľoval a nakoniec aj predal niekoľko cigár. Ešte nám v meste vybavil ubytovanie a rozlúčili sme sa.
.
Tak a tu nám rastie, že vraj najkvalitnejší tabak na svete ...
... tu sa suší ...
... a tu sa už šúlajú povestné Kubánske cigary. :-)
